iteľov krajiny, aby prehodnotili ruskú účasť v projekte medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS).
Podľa šéfa dolnej komory treba klesanie stanice Mir okamžite zastaviť a nechať Mir na obežnej dráhe prinajmenšom do vybudovania nového ruského orbitálneho komplexu Mir-2. „Nový Mir“ by podľa Selezňova mohol vzniknúť úpravou projektu rozostavaného nákladného modulu pre americko-ruskú stanicu ISS a na obežnú dráhu by sa mohol dostať už na konci roka.
Selezňov varoval, že zničenie Miru a zúženie ruského vesmírneho programu na americko-ruskú stanicu ISS povedie k strate postavenia Ruska v svetovom vermírnom výskume, zániku asi 180 000 vysokokvalifikovaných miest v oblasti raketových a kozmických technológií a degradácii významu Centra riadenia letov v Koroľove pri Moskve. Ruské centrum sa na riadení ISS bude údajne podieľať len marginálne a jeho podiel nepresiahne sedem percent.
Predseda Štátnej dumy spoluprácu s Američanmi na ISS zásadne neodmieta, mala by sa ale realizovať výhradne na komerčnej úrovni.
Blížiaci sa termín riadeného pádu stanice Mir, budovanej od roku 1986, je živnou pôdou pre stále nové chýry o možnej záchrane 140-tonovej orbitálnej stanice. Podľa jedného z nich neznámy západoeurópsky investor má záujem o kúpu stanice za 100 miliónov dolárov a vybudovanie komplexu civilných satelitov. Ďalšou možnosťou je predaj práv na nakrútenie filmu na palube Miru. „Stanica sa ešte dá využívať,“ tvrdí bývalý sovietsky kozmonaut Georgij Grečko a prihovára sa za jej zverenie armáde na vybudovanie ruského globálneho protiraketového systému. Podľa ruskej televíznej stanice NTV záujem o kúpu prejavil aj Irán.
S blížiacim sa dňom D, ktorý bude pre šesť modulov Miru posledným, rastie aj nervozita predstaviteľov ruského kozmického programu: experti neustále menia termín navedenia Miru do atmosféry, odmietajú obavy verejnosti z možnej havárie a dementujú správy o riziku prenosu zmutovaných baktérií z Miru. Nepresnosťami vo výpočtoch, ktoré ovplyvňuje nekonštantná hustota zemskej atmosféry, ruskí vedci vysvetľujú zmeny termínu dopadu stanice na Zem, rovnakými výpočtami ale obhajujú presnosť výpočtu pádu stanice do vôd Tichého oceánu východne od Austrálie.
Stanica Mir oslávila 20. februára pätnáste výročie vynesenia na obežnú dráhu. Od roku 1987 do roku 1990 sa obytný komplex rozrástol o ďalších päť technických modulov. Na Mire sa vystriedalo 104 sovietskych, ruských a zahraničných kozmonautov. Medzi kozmonautmi z 12 krajín bol aj slovenský kozmonaut Ivan Bella, ktorý sa vo februári 1999 stal posledným cudzincom na stanici. Už 19 mesiacov je Mir bez posádky.
O ukončení misie Miru rozhodol dlhodobý nedostatok finančných prostriedkov na prevádzku a opravy. Ak sa ruské úrady nerozhodnú na poslednú chvíľu Mir zachrániť, bude 140-tonový kolos na konci týždňa riadiacim strediskom v Koroľove navedený nad územím Ruska do hustej atmosféry a do južnej oblasti Tichého oceánu dopadne už v podobe asi 1500 úlomkov na plochu širokú 200 a dlhú 6000 kilometrov.
(tasr)
