é automobily s vojakmi. Na miesto šesť dní trvajúcich bojov popoludní prišlo šesť tankov, štyri obrnené transportéry a osem nákladných áut. Niekoľko hodín predtým do Tetovapriviezli štyri tanky sovietskej výroby.
Hovorca macedónskej vlády Antonio Milošovski v Skopje oznámil, že vládne jednotky zničili baštu ozbrojencov na kopci nad Tetovom. „Macedónske bezpečnostné sily čoskoro začnú konečnú operáciu na zničenie teroristov,“ povedal hovorca.
Popoludní bola z Tetova znovu ohlásená silnejšia streľba. Thomas Löbbering, hovorca logistickej základne KFOR neďaleko Tetova, kde sú nemeckí príslušníci medzinárodných síl v Kosove, novinárov informoval, že celé dopoludnie pokračoval útek obyvateľstva z mesta.
NATO prísne stráži hranice
V Bruseli, kde rokoval macedónsky minister zahraničia Srdjan Kerim, NATO oznámilo, že sprísni kontrolu macedónsko-kosovských hraníc. Generálny tajomník NATO George Robertson dodal, že posilnenie ostrahy hraníc bude zamerané „predovšetkým na vylúčenie akejkoľvek podpory, ktorá by mohla prichádzať z Kosova do Macedónska“. Zároveň dodal, že NATO posilní diplomatickú prítomnosť v macedónskej metropole Skopje.
EÚ je opatrná
Hlboké znepokojenie nad vývojom situácie v Macedónsku vyjadrili včera v Bruseli ministri zahraničia 15 členských krajín Európskej únie (EÚ). Podporili macedónsku vládu a ostro odsúdili pokusy etnických albánskych extrémistov destabilizovať túto balkánsku krajinu. Na možnosť vyslania západných jednotiek do oblasti ale reagovali chladne.
„Ministri sa zhodli na tom, že sa musíme pokúsiť o dosiahnutie prímeria, podporiť macedónsku vládu a vytvoriť podmienky pre dialóg,“ zhrnul hovorca EÚ. „V Macedónsku je veľmi krehká etnická rovnováha a my musíme byť opatrní, aby sme ju nenarušili,“ vysvetlil. Ministri zdôraznili, že EÚ plne podporuje suverenitu a územnú celistvosť Macedónska.
Boje medzi macedónskymi jednotkami a albánskymi povstalcami sú považované za skúšku pre európsku pätnástku, ktorá sa pokúša definovať svoju novú bezpečnostnú politiku. I keď EÚ ponúkla Macedónsku politickú a hospodársku pomoc, o vojenskej podpore proti povstalcom zatiaľ nehovorí. Pripravované európske sily rýchlej reakcie majú byť schopné nasadenia až v roku 2003.
Putin je za silové riešenie
„Okrem rozhodnej politickej akcie by medzinárodné spoločenstvo, ak bude treba, malo použiť silu, čo by umožnilo zabrániť tomu, aby sa konflikt rozšíril na celý Balkán,“ uvádza sa v liste, ktorý včera poslal ruský prezident Vladimir Putin juhoslovanskému prezidentovi Vojislavovi Koštunicovi. (tasr, čtk)
