Svedčí o tom napríklad Cena poroty, ktorú na festivale v Cannes získal režisér Wang Siao-šuaj, o silnej generácii čínskych filmárov a videoumelcoch hovorí aj samostatná výstava, nedávno usporiadaná v prestížnom Múzeu moderného umenia v New Yorku a monumentálna prezentácia tvorby mladej videoumelkyne Yang Fudong vo viedenskej Kunsthalle.

Yang Fudong (1971) žije v Šanghaji, svojimi filmami a fotografiami však veľmi rýchlo prerazila do sveta. Zažiarila na poslednom benátskom bienále, ale aj na prestížnej prehliadke súčasného umenia Documenta 11. Jej filmy a fotografie boli súčasťou bienále v Liverpoole, tohtoročnom prvom moskovskom bienále, vo Valencii, Instanbule či Prahe.

"Umenie nie je v skutočnosti mojou profesiou, ale stalo sa integrálnou súčasťou môjho života," prezradila mladá čínska umelkyňa na tlačovej konferencii vo Viedni. "Je to, ako keď spíte a snívate. Vždy sa niečo udeje, niečo sa skončí a niečo sa opäť začne. Je to, ako keď sa zobudíte a neviete si spomenúť, čo sa vám snívalo."

Kunsthalle, kde Fudong predstavuje svoje najznámejšie filmy, jej pripravila samostatnú scénu v rámci svojich výstavných priestorov. Prekvapí provizórne drevené kino s odstupňovaným hľadiskom, kde sa premietajú prvé dve časti filmu Sedem intelektuálov v bambusovej hore. Zážitkom je aj snímka Blízko k moru, rozložená do deviatich veľkorozmerných plátien v jednej miestnosti, kde sa divák ocitne v zajatí šumu morských vĺn, monotónnych tónov xylofónu, violončela a trúbiek hráčov stojacich na skalách a hlavného príbehu mladej čínskej dvojice odohrávajúceho sa v lenivom tempe na pláži.

"Film je ako život. Často ako dážď na vode, krásny a tichý, bez nárazových vĺn. Chcela by som obhájiť abstraktný film, autorské dielo bez zväzujúcich pravidiel," povedala Fudong. Napriek tomu, že jej filmy sú plné zasnenej melanchólie, vyvolávajú silný pocit úzkosti a napätia. Čiernobiele snímky nakrútené na 35 mm film plynú pomaly, každý záber je vlastne dokonalou fotografiou. Poukazujú na doznievajúce čínske tradície, silnejúcu westernizáciu, na zmenu rytmu života a socio-kultúrnych podmienok v Číne. Sú psychologickými sondami do vnútra veľkomestského človeka pretínané zábermi do prírody, odvolávajú sa na tradičnú čínsku kaligrafiu a krajinomaľbu, ale aj filozofiu taoizmu či konfucionizmu.

"Žiješ vo veľkomeste, skrývaš sa vo svojom malom rohu, a iba niekoľko ľudí skutočne vie o tvojej existencii. Ale si to ty a mnoho tebe podobných ľudí, ktorí toto mesto vytvárajú. A pocit z neho závisí od všetkých týchto ľudí žijúcich vo svojich snoch," tvrdí čínska umelkyňa, ktorej výstavu museli viedenskí organizátori pre veľký záujem predĺžiť až do 19. júna.

Autor: ANDREA KOPERNICKÁ, Viedeň