Mercedes Ruiz. FOTO PRE SME - JANA GRANCOVÁ
Divákom sa predstavila so svojím prvým autorským predstavením Dibujos en el aire (Obrazy vo vzduchu). Mladá žena, ktorá o sebe tvrdí, že je veľmi silná a zároveň citlivá, spolupracovala s najvýznamnejšími flamencovými umelcami a má za sebou množstvo úspechov a medzinárodných ocenení. Denníku SME poskytla rozhovor.
Do sveta flamenca sa vstúpili ako štvorročná. V Španielsku začínajú tancovať už takéto malé deti?
"Nie je to bežné, ani časté. A ja ani neviem, prečo som vlastne vtedy začala. Jednoducho sa mi páčil tanec tak, ako sa iným deťom páčilo karate či plávanie. Keď som mala šesť rokov, prišiel do našej tanečnej akadémie Manuel Morao, ktorý do skupiny potreboval štyri dievčatká. Vybral si aj mňa a vtedy som začala vystupovať aj v divadle."
Pochádzate z "flamencovej" rodiny?
"Vôbec nie, v celej mojej rodine nie je nikto, kto by sa flamencu venoval intenzívnejšie. Je to síce čudné, ale v Španielsku je množstvo rodín, ktoré ho dokonca ani nemajú radi. Možno idú na festival, ale len preto, že tam spieva a hrá niekto blízky. Určite neplatí názor, že každý Španiel zbožňuje flamenco."
V roku 2002 ste sa vydali na sólovú dráhu a pripravili vaše prvé predstavenie Dibujos en el aire (Obrazy vo vzduchu). Povedali by ste vtedy, že už s vašou prvotinou zožnete taký veľký úspech?
"Nie, ale myslím si, že všetko, čo sa robí srdcom a s chuťou, predsa musí mať dobrý výsledok. Divákov si získa osoba, ktorá vyjde na pódium a tancuje s láskou a nehou. Oni to vycítia."
O čom sú Obrazy vo vzduchu?
"Je to tradičná kombinácia hudby, spevu a tanca. Nechcem nič vyrozprávať, nič, iba chcem ukázať môj štýl tanca a to, ako vidím flamenco ja. Nič viac. Chcem len vyjadriť samú seba prostredníctvom flamenca. Uprednostňujem tanec bez argumentov."
Pred rokom ste uviedli ďalšie predstavenie Gestos de la mujer (Ženské gestá). Raz ste povedali, že s týmto dielom chcete vyjadriť všetko, čo sa môže narodiť zo ženy - eleganciu, jemnosť a silu. Znamená to, že vašou inšpiráciou je žena ako taká?
"Rovnako dôležitú úlohu má aj muž, ale ženské vlastnosti sa dajú vyjadriť rozmanitejšie, žena je citlivá a jemná. Veľmi sa teším, keď sa ľudia zaujímajú o flamenco a prídu si pozrieť predstavenie. Je to zadosťučinenie, radosť, ale aj veľký rešpekt."
Čo je vo flamencu dôležitejšie - tanec, spev alebo hudba?
"Tieto tri veci sú rovnocenné. Tanečník musí veľa vedieť o speve a hudbe, lebo inak by nemohol stvoriť choreografiu, ktorá by dávala zmysel."
Tancovali ste vo Francúzsku, Japonsku, Anglicku, Amerike či Fínsku. Aj napriek nízkemu veku ste už v živote dosiahli veľa. Máte ešte nejaké nesplnené sny?
"Niekoľko obrovských snov sa mi už splnilo. Túžila som tancovať v skupine s Evou Yerbabuena a spolupracovať s Antoniom Canalesom - to som dosiahla. V súčasnosti je mojou métou pokračovať vo vystupovaní s mojimi vlastnými predstaveniami."
Flamenco je v móde. Ľudia v Japonsku, Rusku, ale tiež aj na Slovensku chcú ovládať váš andalúzsky folklór. Môže sa cudzinec naučiť tancovať flamenco rovnako dobre ako Španiel?
"Myslím, že áno, lebo všetko spočíva v technike. Pravda, Španieli to majú jednoduchšie, lebo tí flamencom žijú, počúvajú, vidia ho v televízii a vnímajú všade okolo seba. Ak už ale niekto vstúpi do tohto kruhu, zvládne, čo si zaumieni."
