1906 -- v Oslo zomrel nórsky dramatik, zakladateľ európskej realistickej drámy Henrik Ibsen. V ranom období spätý s nórskymi divadlami, pre ktoré písal hry v duchu národného romantizmu. V r. 1864 odišiel do Talianska a takmer 30 rokov žil v cudzine, prevažne v Nemecku. Od toho času písal výhradne drámy zo súčasnosti s kritickým prístupom k morálke meštiackej spoločnosti: Peer Gynt, Nora, Nepriateľ ľudu, Pani z mora, Hedda Gablerová, Staviteľ Solness a i. Narodil sa v Skien 20. marca 1828.
1876 -- v Zlatých Moravciach zomrel básnik Janko Kráľ, najvýraznejší predstaviteľ slovenského romantizmu. Jeden z najradikálnejších príslušníkov štúrovského hnutia, revolucionár životom i tvorbou. Študoval v Kežmarku a Bratislave, odkiaľ odišiel na protest proti zosadeniu Ľ. Štúra z profesúry. V štúdiách nepokračoval. Revolúciu 1848 privítal s nadšením, v Honte spolu s učiteľom Rotaridesom vyvolal ľudové povstanie. Zatkli ho a väznili v Šahách, po prepustení sa stal dobrovoľníkom. Po revolúcii bol štátnym úradníkom. Verejnosti sa literárne predstavil baladami a piesňami: Zverbovaný, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Skamenelý, Kvet, Bezbožné dievky. Z predrevolučného obdobia sú jeho básne: Výlomky z Jánošíka. Do revolúcie sa zapojil tvorbou: Krajinská pieseň, Jarná pieseň, Duma dvoch bratov, Šahy. Po revolúcii rezignoval, reagoval len na memorandové udalosti. K jeho odkazu sa hlásia stále nové generácie básnikov - L. Novomeský, nadrealisti, M. Rúfus a i. Narodil sa 24. apríla 1822 v Liptovskom Mikuláši.
