Máj a prvá polovica júna sú najvhodnejšie na výsev letných šalátov - hlávkového, ľadového, rímskeho a listového. Môžeme ich pestovať ako medziplodiny alebo ako následné plodiny po skorej zelenine a zemiakoch. Uprednostňujeme pritom odrody s kratším vegetačným obdobím, odolné proti predčasnému vybiehaniu do kvetu a zahnívaniu.

Niektoré novoregistrované odrody sú tolerantné aj proti plesni šalátovej a vírusovej mozaike. Z hlávkového šalátu sú to Dětenická atrakce, Hrdelský, Julek, Jupiter, Lento, Libusa RZ, Mars, Merkur, Saturn a Votan. Z ľadového šalátu - Delta, Iglo RZ, Lubo, Marius, Pražan, Rozette RZ, Saladin RZ a Tarzan. Z rímskeho šalátu sú vhodné odrody Cosberg, Grasse de Morges, Kaselský, Parížsky žltý a zelený. Z listového šalátu sa osvedčili najmä odrody Carmen, Dekor, Kryzet, Rajsa a Sezam. Na odrezávanie zo zhluku listov postupným zberom sú vhodné odrody Dubáček a Redin.

Šalát sa dobre znáša so všetkými druhmi zeleniny, okrem petržlenu a zeleru. Pestovaný pri hlúbovinách a reďkovke odpudzuje skočky a kvetárku kapustovú. Letný šalát by sa nemal pestovať na tom istom záhone po špenáte ani po skorom jarnom šaláte.

Agrotechnika pestovania letných šalátov je čiastočne odlišná od pestovania jarných šalátov. Zameriava sa najmä na šetrenie pôdnej vlahy. Pôdu po očistení od rastlinných zvyškov plytko pokypríme, najviac do hĺbky 100 až 150 milimetrov. Súčasne do nej zapracujeme kombinované hnojivo (napríklad Slovcerit, Cererit alebo NPK, v dávke 40 až 60 gramov na štvorcový meter). Z mikroelementov dodáme do pôdy najmä bór. Pôdu nesmieme prihnojiť dusíkom, preto ju nehnojíme organickými hnojivami.

Šalát môžeme pestovať z priameho výsevu na záhon alebo z predpestovaných priesad. Pri výsadbe priesad je dôležité plytké sadenie, aby srdiečko bolo aspoň 10 milimetrov nad úrovňou pôdy. Podľa lunárneho kalendára je najvhodnejší termín výsadby priesad 17. až 21. máj a 9. až 10. jún.

Veľkú pozornosť musíme venovať i zavlažovaniu. Šalát má najväčšie nároky na vodu pri tvorbe klíčnych listov, v období tvorenia listových ružíc a vinutia hlávok. Lepšie je ho zavlažovať priamo ku koreňom, najlepšie podmokom v ranných a večerných hodinách. Keď povrch pôdy obschne, mali by sme ho skypriť, aby sme zabránili vzniku pôdneho prísušku.

V boji proti chorobám a škodcom sa zameriame najmä na prevenciu a mechanickú i biologickú ochranu, lebo kvôli krátkemu vegetačnému obdobiu šalátu nie je vhodné použiť toxické chemické prípravky.

Šalát je nízkokalorická dietetická zelenina bohatá na vitamíny, minerálne látky a obsahuje aj upokojujúcu látku Lactucarium. Je vhodný aj pre diabetikov, obéznych ľudí a dojčiace matky.

Doc. Ing. VILIAM HORNIAK, CSc.