Na základe zákona č. 503/2003 Z. z. sme podali žiadosť o náhradu za pozemok, ktorý sme zdedili so sestrou na polovicu a ktorý bol vyvlastnený v roku 1953. S Mestským národným výborom bola podľa výmeru dohodnutá suma za pozemok a náhrady, ktorá mala byť vyplatená do troch mesiacov. Mestský národný výbor termín nesplnil a šesť mesiacov po termíne uložil sumu (1:50 90 Kčs) do Štátnej sporiteľne len jednej spoluvlastníčke, druhá nedostala žiadny doklad. Keďže bola náhrada uložená len na jednu spolumajiteľku (táto náhradu nikdy neprevzala), myslíme si, že druhá spolumajiteľka má nárok na vyplatenie náhrady v polovičnej hodnote, keďže žiadny doklad o uložení náhrady do Štátnej sporiteľne jej nebol oznámený. Podľa nášho názoru by mala byť teda vyplatená polovička náhrady. Je to tak? M. S.
K otázke, či možno vyplatenie náhrady za vyvlastnenie uskutočniť aj formou uloženia do úschovy (depozitu), bol v SME uverejnený článok 16. apríla 2005. Preto len v krátkosti uvádzam, že spôsob vyplatenia náhrady formou jej uloženia do úschovy treba považovať za splnenie záväzku osoby povinnej túto náhradu vyplatiť. Takýto prípad nemožno považovať za vyvlastnenie bez vyplatenia náhrady podľa ustanovenia paragrafu 3 ods. 1 písm. m) vyššie uvedeného zákona. Splnenie záväzku, osobou povinnou vyplatiť náhradu za vyvlastnenie formou jej uloženia do úschovy umožňoval v tom čase platný a účinný Občiansky zákonník, pretože v mnohých prípadoch nielenže neboli známe osoby, ktorým mal byť pozemok vyvlastnený, ale najmä, tieto osoby neprejavili vôľu, alebo sa vyhýbali prevzatiu náhrady v snahe predísť tak vyvlastneniu. Právne účinky splnenia záväzku vyplatiť náhradu za vyvlastnenie nastali uložením náhrady do úschovy.
Za vyplatenie náhrady za vyvlastnenie v súlade so zákonom, a teda nenapĺňajúce dôvod na vrátenie vlastníctva k pozemkom podľa ust. paragrafu 3 ods. 1 písm. m) vyššie uvedeného zákona, treba teda považovať aj uloženie náhrady do úschovy. Následné neprevzatie uloženej náhrady zo strany oprávnenej osoby sa nemôže preto považovať za jej nevyplatenie. Za nevyplatenie náhrady za vyvlastnenie možno považovať len situáciu, keď nedošlo k priamemu vyplateniu tejto náhrady oprávnenej osoby a ani k jej uloženiu do úschovy.
Vaša otázka však smeruje ešte k tomu, či sa za vyvlastnenie bez vyplatenia náhrady v zmysle ust. paragrafu 3 ods. 1 písm. m) vyššie uvedeného zákona považuje aj stav, keď sa oprávnená osoba nedozvedela o spôsobe vyplatenia náhrady formou jej uloženia do úschovy, resp. nemala vedomosť o tom, že takáto náhrada bola pre ňu uložená.
Pre takéto prípady zastávam názor, že pokiaľ oprávnená osoba o spôsobe vyplatenia náhrady formou uloženia do úschovy nevedela, pričom sa túto skutočnosť ani nemala odkiaľ dozvedieť (napríklad uloženie náhrady do úschovy sa v rozhodnutí o vyvlastnení nenachádzalo, alebo uloženie do úschovy nebolo oprávnenej osobe oznámené a nebola na jej prevzatie ani vyzvaná), treba takúto situáciu považovať za vyvlastnenie bez poskytnutia náhrady, čím je založený dôvod na navrátenie vlastníctva k pozemkom podľa ust. paragrfau 3 ods. 1 písm. m) vyššie uvedeného zákona.
Vo vašom prípade má však právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom podľa vyššie uvedeného zákona len oprávnená osoba, ktorej nebola uložená náhrada za vyvlastnenie do úschovy, alebo jej táto skutočnosť nebola oznámená, a nemala sa ju odkiaľ dozvedieť. Na polovicu pozemku oprávnenej osoby, ktorá si náhradu za vyvlastnenie neprevzala, hoci jej uložená bola a táto osoba o jej uložení vedela, nie je dôvod na navrátenie vlastníctva k pozemkom.
