Japonci pozerajú denne priemerne päť hodín televíziu, čo je vraj najdlhšie na svete. Ako iste viete, mnohé japonské elektronické firmy vyrábajú televízne prijímače, takže kúpiť si televízor z domácej produkcie nie je také drahé. Situácia dospela tak ďaleko, že každý člen rodiny má svoj televízor. Moji rodičia už napríklad žijú sami, ale stále majú štyri televízory.
V Japonsku existuje sedem základných televíznych kanálov, ak však prirátame káblovú televíziu a satelit, je ich nespočetne. No a spomedzi množstva televíznych programov majú, čo do sledovanosti, prvenstvo televízne seriály. Vysielajú sa obyčajne raz za týždeň - hodinu a majú dvanásť častí. Vysiela sa teda presne tri mesiace. Ak sa za ten čas dielo uchytí, tvorcovia pružne dorobia ďalšie časti. Skutočne obľúbené seriály dosahujú dvadsaťpercentnú sledovanosť, čo v Japonsku predstavuje dvadsaťšesť miliónov ľudí sledujúcich v rovnakom čase jeden program. Vzhľadom na obrovské množstvo programov je to veľký úspech. Iba niekedy dokáže pretromfnúť sledovanosť televízneho seriálu prenos medzinárodného futbalového zápasu. Tak ako sa to stalo teraz v Česku s hokejom a ich SuperStar.
Námety televíznych seriálov sú štandardné. Vzťahy v rodine, láska na pracovisku, malé detektívky, historické príbehy so samurajmi a školské príbehy. Práve v nich je situácia vždy rovnaká. Pamätám si ju spred tridsiatich rokov a dodnes sa nezmenila. Do školy prichádza nový učiteľ, čerstvý absolvent bez skúseností. V triede je veľa problémových študentov. Na začiatku je vzťah učiteľ - študenti napätý. Učiteľ sa pokúša priblížiť, je to ťažké, napokon sa však zblížia a žiaci začnú učiteľa rešpektovať. Seriály s touto zápletkou majú v Japonsku vždy najvyššiu sledovanosť. Pravdepodobne to vyplýva zo súčasnej reality japonského školstva, kde sú vzťahy medzi žiakmi a učiteľmi pomerne chladné a rezervované. Seriály učiteľov poľudšťujú a divákom dávajú priestor snívať. A čo je ešte zaujímavé, pôvodne neznámi herci zo školských seriálov, najmä predstavitelia záporných postáv, bývajú pekní mladí ľudia, z ktorých sa po skončení seriálu stávajú divácke idoly, moderátori alebo speváci. Aj austrálska superstar Kylie Minogue sa pred začiatkom speváckej kariéry ocitla najprv v televíznom seriáli, čo uvádzam iba ako príklad, že to platí celosvetovo.
Mimochodom, na Slovensku tento televízny žáner chýba. Kamarátka herečka mi povedala, že je smutné, že sa nič nekrúca, ale nie sú peniaze. Ja ako divák som tiež smutný. V televízii vidím len kvízy, súťaže, diskusie, talk a reality show, ale program, ktorý by mi ako cudzincovi pomohol spoznať reálny život ľudí v mojej novej domovine, mi chýba.
Autor: MASAHIKO
