Politológ Grigorij Mesežnikov hovorí, že to svedčí o otváraní sa slovenskej spoločnosti. "Zrejme sa tu sformoval istý étos podpory demokracie, ktorý vychádza z toho, že keď sme už krajinou, kde demokratizácia úspešne prebehla, tak by sme mohli pomáhať aj iným národom," povedal Mesežnikov.
Oveľa opatrnejšie však ľudia odpovedali na otázku, či by malo Slovensko šíriť demokraciu aj v prípade, keby to ohrozilo naše ekonomické záujmy. Za bolo iba 22 percent a proti takmer 68 percent opýtaných. Mesežnikov to považuje za istý prejav egoizmu a uprednostnenie ekonomického pragmatizmu. Podľa politológa sa takto správa aj časť politických elít, ktorá mlčanie o porušovaní demokracie zdôvodňuje negatívnym dosahom na slovenské ekonomické záujmy.
V prieskume sa najviac ľudí vyslovilo za podporu demokracie v Bielorusku a potom v Rusku, až potom nasledovala Kuba a ďalšie krajiny. Mesežnikova to neprekvapuje. Podľa neho to súvisí s geografickou blízkosťou obidvoch krajín a úlohu zohrávajú aj "kultúrne sympatie k týmto národom".
Slovenská vláda, viacerí politici a mimovládne organizácie sa do šírenia demokracie aj aktívne zapájajú. Ide o krajiny východnej Európy ako Bielorusko, predtým Ukrajina, ale aj Castrova Kuba.
Vláda finančne podporila mimovládne organizácie, ktoré sú aktívne v Bielorusku, sumou 82-tisíc dolárov a vlani Ukrajinu sumou 10 miliónov korún.
V minulých dňoch vzniklo napätie medzi Ruskom a Slovenskom, keď šéf ruskej tajnej služby FSB Nikolaj Patrušev obvinil Slovensko, že v Bratislave sa pripravovalo zvrhnutie režimu bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka.
Za demokratické zmeny na Kube sa aktívne prihovára predseda parlamentu a šéf KDH Pavol Hrušovský či poslanec SMK László Nagy.
Opozícia však tieto aktivity skôr kritizuje. Šéf Smeru Robert Fico napríklad premiérovi Mikulášovi Dzurindovi vyčítal, že sa viac zaujíma o svetové problémy ako o slovenských občanov. Na poslednej parlamentnej hodine otázok sa zase komunista Samuel Zubo ministra zahraničia Eduarda Kukana pýtal, či vyhlásenie Hrušovského o všestrannej pomoci kubánskemu disentu je v súlade so stratégiou zahraničnej politiky a vyčítal mu, že sa miešame do vnútorných záležitostí Kuby.
Autor: sp, r