BRATISLAVA – Nový zákon o bankách v rámci boja proti praniu špinavých peňazí zaviedol pravidlo, podľa ktorého musia banky pri každom obchode nad 100-tisíc korún zisťovať vlastníctvo peňazí použitých klientom. Vlastníctvo peňazí sa zisťuje záväzným prehlásením, ktoré podpisuje klient.

Vyhlásením občan alebo firma potvrdí, že použité peniaze sú jeho vlastné a obchod vykonáva na vlastný účet. Ak použité peniaze patria niekomu inému alebo transakcia prebieha v mene inej osoby, klient musí uviesť jeho identifikačné údaje a priložiť jeho písomný súhlas na vykonanie obchodu.

Aby klienti nemuseli pri každom prevode nad 100-tisíc korún ísť do banky podpisovať nejaké tlačivá, bankové domy to vyriešili tým, že svoje obchodné podmienky rozšírili o dodatky. Podpísaním dodatku občan prehlásil, že na dotknutom účte obchoduje len so svojimi peniazmi. Ak by však prevádzal peniaze niekoho iného, alebo v mene niekoho iného musí o tom banke predložiť formulár so všetkými požadovanými údajmi.

Dodatky sa podpisujú ku všetkým zmluvám, ktorých sa nové ustanovenie týka – čiže aj zmlúv o elektronickom bankovníctve, zmlúv o obchodoch na finančnom trhu a ďalších.

„V súvislosti s touto právnou normou sú nové zmluvy o bežnom a vkladovom účte už upravené,“ povedal Norbert Lazar zo Všeobecnej úverovej banky. Okrem toho banky majú pre hotovostné operácie pripravené tlačivá so záväzným prehlásením. „Aj úverové dokumenty boli doplnené o záväzné vyhlásene klienta, že na vrátenie úveru použije peňažné prostriedky, ktoré budú jeho vlastníctvom a úverový obchod vykoná na vlastný účet,“ dodal Lazar.

Ak klient odmietne podpísať prehlásenie, banka nemôže transakciu vykonať. „Zákon bankám ukladá povinnosť odmietnuť vykonanie obchodu, ak klient nedeklaruje vlastníctvo použitých prostriedkov,“ tvrdí HVB Bank Slovakia. Pretože v zákone sa spomína polročné prechodné obdobie, banky zatiaľ na svojich klientov veľmi netlačia.

Nový zákon o bankách okrem toho umožňuje pružnejšie reagovať na boj proti teroristickým alebo špinavým peniazom. Doteraz mohli banky zmraziť účty svojim klientom len v prípade, že ich o to požiadala zákonom stanovená inštitúcia, napríklad súd alebo vyšetrovatelia. Nový zákon však umožnil, aby mohli bankové domy zmraziť účty aj v prípade, keď Rada bezpečnosti Organizácie Spojených národov na to vyzve Slovensko.

Medzinárodné sankcie sa pritom môžu týkať obmedzenia prevodov z účtov alebo na účty, na ktoré sa vzťahujú sankcie, úročenia takýchto účtov. Obmedzenia sa okrem toho týkajú akéhokoľvek poskytovania peňažných prostriedkov osobám a firmám, na ktoré sa sankcie vzťahujú. Za porušenie týchto povinností hrozí pokuta päť miliónov, ak by boli ohrozené záujmy Slovenska, tak až 30 miliónov.

GABRIEL KÁDASI