Verejnosť vie o probléme málo a ani inšpektoráty práce netlačia dostatočne na zamestnávateľov, aby dodržiavali zákony. V našich zákonoch zatiaľ chýba aj termín "sexuálne obťažovanie".

Správa kritizuje, že problémom rovnosti sa u nás zaoberá len jedno oddelenie na ministerstve práce, kým napríklad Estónsko má pre rodovú rovnosť komisárku, Litva ombudsmanku, v Poľsku vládnu splnomocnenkyňu, Maďarsko zas ministerku bez kresla.

Hovorca ministerstva Martin Danko tvrdí, že rodová problematika má na ministerstve po nedávnej organizačnej zmene ešte väčší priestor. Ľavicové sily majú podľa neho sklon zakladať inštitúcie, kým pravicové sa skôr snažia vytvárať pre ženy vhodné podmienky na trhu práce.

Prieskumy IVO ukázali, že 82 percent žien a 56 percent mužov si myslí, že postavenie žien v spoločnosti je horšie. Na materskú dovolenku odchádzajú najmä ženy, veľký vplyv na ich uplatnenie malo podľa autoriek zrušenie zákona o detských jasliach v roku 1991 a zavedenie trojročnej materskej.

Prvú komplexnú štúdiu na túto tému podnietila Nadácia otvorenej spoločnosti. Podobná publikácia vyšla aj v ďalších ôsmich krajinách - Bulharsku, Česku, Estónsku, Litve, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a Turecku.

(tasr, zu)

Ženy zarábajú menej

V roku 2002 podľa Štatistického úradu priemerná mzda žien predstavovala 71,7 % priemerného platu mužov. Vysokoškolsky vzdelané ženy pritom zarábajú iba 65 percent z toho, čo ich mužskí kolegovia.

Najviac sa mzdou ženy od mužov odlišovali medzi vedúcimi a riadiacimi pracovníkmi (mzdy žien = 62 % miezd mužov) . (joč)

Zdroj: Rovnosť príležitostí

žien a mužov na Slovensku.

Nadácia otvorenej spoločnosti, 2005.