cie. Tie však na to nemajú dosť prostriedkov.

Zákony sú síce dobré, ale prax je slabšia, hovoria aktivisti. "Polícia často nie je schopná zabezpečiť vyšetrovanie," hovorí Jana Oleárniková zo združenia Fenestra. Často má nočnú službu jeden policajt, ktorý nemôže ísť na výjazd, obete polícia vypočúva na chodbe, kde čaká aj páchateľ.

Z novej legislatívy sa vraj osvedčili najmä predbežné opatrenia, keď až do konečného rozhodnutia zakáže súd podozrivému priblížiť sa k možnej obeti a bývať s ňou v jednej domácnosti. "Majú obrovský účinok, väčšina páchateľov sa stiahne," hovorí Oleárniková.

Zuzana Magurová z Ústavu štátu a práva vidí problém v tom, že "susedia, príbuzní, dokonca často samotné matky obetí sú pre obete slabou oporou". Inštitút v poslednej štúdii tvrdí, že domáce násilie stále politici a štátne inštitúcie podceňujú. Ako úspešnú hodnotili kampaň mimovládnych organizácií Piata žena, po ktorej sa viac žien odhodlalo hľadať pomoc.

Zora Bútorová z IVO hovorí, že v nových ekonomických podmienkach sa vynárajú nové rizikové rodiny, najmä tie, v ktorých sú obaja partneri nezamestnaní. Ale rizikové sú aj rodiny podnikateľov, kde si "absolútne sústredenie manžela na prácu vynútilo, že všetku zodpovednosť za rodinu preberá žena, ktorá sa často dostáva aj do ekonomickej závislosti". Naopak, mladí ľudia viac sledujú diskusie o rodovej rovnosti a citlivo porovnávajú, či vstupujú do vyrovnaného vzťahu. (haj, tasr)