"Je to Nurejev?" pokúšala sa zistiť viac o tanečnom čísle hostí z Bostonu tajomníčka umeleckej prevádzky Baletu Slovenského národného divadla Nora Gallovičová. "Sú to sympaťáci, však?" prehodila smerom k dvojici korepetítorov. V historickej budove Národného divadla prebiehala skúška ojedinelého koncertu hviezd pri príležitosti 85. výročia od prvého baletného predstavenia. Premiéru aj derniéru mal včera. Sfúknuť pomyselné sviečky na baletnej narodeninovej torte prišli zahraniční hostia, medzi nimi aj bývalý sólista Le Grand Ballet Canadien Mário Radačovský.

Balet na Slovensku dodnes akoby postával v tieni iných foriem umenia. Vo svete si baletných divákov vychovávali postupne.

"Keď prišiel pán Kylián do Haagu, pracoval pre jedno z najhorších divadiel. Nikto neočakával, že tento súbor bude svetoznámy. V Kanade je dôležitejší šport a iné tanečné umenie. Na Slovensku je asi viac vpredu opera, spoločenské tance a teraz aj muzikál. Pamätám sa, keď som ešte pôsobil v Bratislave, baletní tanečníci boli iba pozadím v operách pre hopsasa a tralala medzi áriami. Balet nie je komerčný, preto je v akejsi nevýhode," predstavuje pozíciu krehkého umenia u nás aj za hranicami Radačovský.

Momentálne sa realizuje na voľnej nohe, pretože viazaný kontraktom by nemal slobodu na vytváranie vlastných choreografií. "Čaká ma niekoľko vystúpení v Montreale, televízia CBC mi ponúkla hlavnú tanečnú úlohu vo filme, v septembri som v Budapešti, potom na mesiac v Číne, črtá sa spolupráca v Bostone a vo Winnipegu," cituje svoj pracovný kalendár tanečník.

Návrat na dosky Slovenského národného divadla mal zvláštnu príchuť, pretože s jeho terajším riaditeľom Emilom Bartkom sa nerozišli v najlepšom. Po prekonaní rakoviny, nad ktorou vyhral aj vďaka tancu, keďže mal nadmernú kapacitu pľúc, zmenil Mário pohľad na život, tanec a ľudí. "Vždy som túžil vrátiť sa domov. Situácia medzi nami sa dramaticky zmenila k lepšiemu, veľmi dobre teraz spolu komunikujeme a navzájom sa rešpektujeme. Tancovať na domovskej scéne je to najťažšie. Všetci si myslia: Si v tom zahraničí, tak sa ukáž!"

Emil Bartko si na stoličke šéfa baletu plní sny. Uzavrel trilógiu veľkých diel klasickej baletnej literatúry, ktoré sa na Slovensku nikdy nehrali, predstavil divákom pôvodnú slovenskú tvorbu. "Bolo by zlé, keby som už ďalšie sny nemal. Ich realizácia je však dnes v nemalej miere závislá od finančných možností," vidí budúcnosť realisticky Bartko.

Praje si, aby boli tanečníci patrične ohodnotení, dostalo sa im viac uznania za prácu, ktorá sa začína v útlom detstve a skončí opotrebovaním tela za hriešne krátky čas, a opäť by našich umelcov rád priviedol na prestížne baletné súťaže. ZUZANA KOMÁROVÁ