Strážnik otvára bránu väznice, ktorej prepadom sa povstanie v Andižane začalo. Včera ho navštívila delegácia západných diplomatov a novinárov. FOTO - ČTK/AP |
Novinári a diplomati mali včera možnosť navštíviť východouzbecký Andižan počas prehliadky, ktorú organizovala vláda. V meste, kde minulý piatok prišlo ku krvavým zrážkam medzi povstalcami a vládnymi jednotkami, nevideli nič, čo by nasvedčovalo masakru. V sprievode oficiálnych predstaviteľov ich vozili autobusom a bránili akémukoľvek kontaktu s miestnymi obyvateľmi.
Keď chceli novinári vidieť školu číslo 15, v ktorej mali byť zhromaždené mŕtve telá, organizátori ich tam s odvolaním na bezpečnosť nepustili. Podľa spravodajcu BBC vybrali na prehliadku len miesta, ktoré zodpovedajú oficiálnej verzii o udalostiach. Podľa miestnych zdrojov pred príchodom delegácie intenzívne čistili ulice.
Uzbecké úrady zverejnili nové údaje o mŕtvych. Zahynulo podľa nich 170 osôb. Z toho bolo 38 policajtov, ostatní údajne patrili k ozbrojeným povstalcom. Minister vnútra Zakirdžon Almatov tvrdí, že pri nepokojoch zomrelo len osem civilistov, ktorých zasiahli zablúdené guľky.
"Každý, kto bol zabitý, mal v ruke zbraň," zdôraznil generálny prokurátor Rašid Kadyrov. Podľa neho rebeli použili ženy a deti ako živé štíty a poliali ich benzínom. Nikto z miestnych občanov túto informáciu nepotvrdzuje. Jediná organizácia, ktorá sa snaží systematicky zrátať mŕtvych, je nezaregistrovaná strana Slobodní roľníci. Jej členovia chodia po domoch a pýtajú sa, či bol niekto z rodiny zabitý. Zatiaľ majú na zozname 745 mien.
Podľa uzbeckej generálnej prokuratúry boli organizátormi nepokojov členovia islamskej organizácie Akramíja, údajne napojenej na zahraničné teroristické skupiny. Z listu 23 uväznených podnikateľov, pre ktorých sa povstanie začalo ich oslobodením, však vyplýva, že všetko, čo požadovali, bol slobodný a lepší život i právo na modlitby.
Na kritiku zo zahraničia reagoval prezident Islam Karimov. Povedal, že ide o vnútornú záležitosť Uzbekistanu. Spojené štáty vyzvali Karimova, aby sa otvoril reformám, Veľká Británia požaduje, aby udalosti prešetril medzinárodný tím.
Nejasná je situácia v meste Kara-Suu na hranici s Kirgizskom. Agentúra AP citovala farmára Bachťjara Rachimova, ktorý sa údajne postavil na čelo ľudového povstania a hodlá tu vytvoriť islamský štát. Podľa ministra vnútra Almatova sa v Kara-Suu "nič nedeje, inak by som tam už bol". Podľa novinárov však v dvadsaťtisícovom meste nie je polícia ani vládni úradníci.
Autor: agentúra Epicentrum pre SME