Pondelkové odhalenie Benešovej sochy v Prahe a prerokúvanie zákona o nedotknuteľnosti Benešových dekrétov v bratislavskom parlamente opäť rozvírilo vody v strednej Európe. Beneš vyvolal hádku v Nemecku, reagovala aj Budapešť.

Odhalenie sochy a avizovanú účasť najvyšších českých politikov na tejto akcii dopredu kritizovali sudetskí Nemci, ktorých vysídlili po druhej svetovej vojne z Čiech. Sochu nazvali provokáciou a ich postoj podporil aj bavorský premiér Edmund Stoiber, ktorý svojho českého kolegu Jiřího Paroubka priamo varoval, aby sa na odhalení sochy nezúčastnil.

Stoiberove výroky na českej strane pobúrili poslancov vládnych sociálnych demokratov, ktorí ich v oficiálnom stanovisku prirovnali k prejavom predstaviteľa niekdajšieho nacistického Nemecka a vyzvali českého ministra zahraničných vecí Cyrila Svobodu, aby na ne adekvátne reagoval. Svoboda to odmietol.

V utorok Českú republiku navštívil nemecký kancelár Gerhard Schröder, ktorý sa Prahy pred svojimi spoluobčanmi zastal. Stoibera, ktorý bol v roku 2002 jeho

protikandidátom v súboji o post kancelára, nazval obsahovo nevýznamným politikom. Prirovnal ho k samozvaným prorokom, ktorí vylezú na každú horu, aby tam mohli kázať falošné proroctvá.

Schröder, ktorý v rámci cesty navštívil aj bývalý koncentračný tábor v Terezíne, zopakoval svoje skoršie vyjadrenia, že nie je možné pri hodnotení vyhnania zamieňať príčiny a následky. "Príčinou bolo obsadenie Československa a vojna, ktoré vzišli z Nemecka," povedal jednoznačne.

Sudetonemecké krajanské združenie označilo kancelárove vyhlásenia za nehanebné a za urážku miliónov vyhnaných Nemcov. Schröderova zahraničná politika je podľa nich "bez morálneho základu a ľudskoprávnej podstaty".

Reagovala aj maďarská vláda. "Princíp stojaci v pozadí Benešových dekrétov, princíp kolektívnej viny, je dnes v Európe neprijateľný," povedal včera v rozhovore pre maďarský verejnoprávny rozhlas maďarský premiér Ferenc Gyurcsány. Praha sa podľa neho nemôže čudovať, že pripomínanie dekrétov ľudí v Bavorsku či v Maďarsku bolí.

Podľa Gyurcsánya možno reagovať dvojakým spôsobom. "Jedni hovoria, že budú riešením pokojné rokovania. Iní tvrdia, že treba formulovať hlasné požiadavky povedzme voči krajinám únie, že majú v českej alebo slovenskej politike zariadiť toto alebo tamto. Súčasná vláda hovorí, že treba rokovať a rokovať. Obe strany by sa mali vystríhať, aby toto dedičstvo spôsobom urážajúcim ostatných stavali do stredobodu politických vzťahov," povedal Gyurcsány.