Vašo Patejdl - hudobník, skladateľ, kamarát Joža Ráža

Ako, kedy a kde ste sa zoznámili?
Ak sa dobre pamätám, bolo to veľmi dávno.Tuším v hudobnej škole na Štefánikovej ulici v Bratislave. Mali sme spoločné hodiny teórie hudby.
Kto z vás dvoch bol z teórie lepší?
V rámci klavíra možno ja. Nakoniec mi to predsa zostalo a robil som aj druhý cyklus, hoci dnes si už na teóriu veľmi nepamätám.
Kedy ste sa spolu naposledy pohádali?
Už si nepamätám. Nie som hádavý typ. Okrem toho máme toľko spoločného, že hádky sú pre nás zbytočné. Nič by nevyriešili.
V ktorej pesničke sa vám Jožo najväčšmi páči ako interpret?
To je ťažká otázka, pretože pesničiek máme stovky. Sú veci, ktoré naspieval lepšie a iné zasa horšie. Ale to je normálne u všetkých interpretov.
Stýkate sa aj rodinne?
Vôbec nie.
V čom sa podobáte a v čom odlišujete?
Sme odlišné znamenia. Ja som Váhy a on je myslím Škorpión. Ja som väčší introvert, on je papuľa a na rozdiel odo mňa má rád motorky. Myslím si, že sa úplne odlišujeme.
Mali ste nejaký spoločný hudobný vzor?
Obaja sme milovali kapelu Chicago, kde sme mohli, snažili sme sa zachytiť jej koncerty. Keď sme hrali vo Švédsku, čo sa nám podarilo dvakrát, sme ich videli dokonca aj naživo. Napriek tomu, že sme každý iný, roky si dobre rozumieme.
Máte rovnaký vkus na ženy?
Asi nie. Jožo preferuje blondínky a ja som na brunetky. Nepobijeme sa kvôli tomu.
Načo zo spoločnej minulosti najradšej spomínate?
Na začiatky, keď sme všetko budovali od nuly, montovali so šroubovákom v ruke prvé aparatúry, zháňali repráky po rôznych rádioamatéroch a všetko dávali dokopy.
To bolo ešte na strednej škole?
Isteže. Cvičili sme u Joža na presklenom balkóne, kde sme mali prvú skúšobňu. Tam sme prezerali západné prospekty, ktoré sa k nám dostali a "slintali" sme nad nástrojmi. V tomto období snov a vášní sme mali pred sebou obrovský cieľ. Dnes je krásne, že sa nám ho podarilo dosiahnuť.

Jožo Ráž, spevák skupiny Elán, kamarát Václava Patejdla

Ako, kedy a kde ste sa zoznámili?
Od druhej triedy základnej školy sme chodili do rovnakej hudobky. Poznáme sa od detstva.
Aký bol Vašo ako chalan?
Pôsobil na mňa ako génius.
Kedy ste sa naposledy stretli?
Dlho sme sa nevideli, lebo sa každý venujeme svojim povinnostiam. Teraz to už bude lepšie, pretože robíme spolu platňu.
Kedy ste sa naposledy pohádali?
Nikdy, lebo by to bolo zbytočné. Obaja sme veľmi silné osobnosti, takže ak by sme sa pochytili, to by bolo smrteľné a nič by sme nevyhádali.
Ktorá Vašova pesnička sa vám najviac páči a prečo?
Myslím si, že je to pieseň z nášho ranného obdobia s názvom Hans Christian Andersen. Je taká čítankovská.
Stýkate sa aj rodinne?
Jasné.
Aj spolu občas žúrujete?
V tejto kapele sme nikdy spolu nežúrovali. My spolupracujeme a pijeme. Ale to nie je žúrovanie. Máme veľmi dobré pracovné vzťahy a v súkromí sa seba dosť stránime.
Kvôli ponorkovej chorobe?
Istotne sú tam aj psychohygienické dôvody, ale vlastne neviem presne, prečo to tak je.
V čom sa podobáte a v čom odlišujete?
Obaja robíme muziku pre ľudí a podľa môjho názoru sa neodlišujeme. Sme veľmi podobní.
Máte rovnaký názor aj na ženy?
Pekné baby, sú pekné baby, čo už na tom? Obom sa nám páčia. Vašo je však na tmavovlásky a ja na blondínky.
Načo zo spoločnej minulosti najradšej spomínate?
Na naše ruské zájazdy. Špeciálne na ten, kde Vašo povedal, že odchádza z tejto kapely. Bolo to asi v roku 1984, strašne sme sa opili a plakali sme v okne nejakého hotela. Myslel som si, že tým pre mňa končí svet a preto to bolo dosť silné.
Začo by ste dali svojmu priateľovi hudobného Oscara?
Ale, však on už má tých cien dosť.

Autor: Barbora Laucká / Foto: MIROSLAVA CIBULKOVÁ