Približne v polovici krajín Európskej únie si musia vysokoškolské vzdelanie študenti platiť i na štátnych vysokých školách. Študenti zo sociálne slabších rodín však často majú rôzne úľavy. Niekde, napríklad v Luxembursku, sa na štátnych školách platí len za postgraduálne kurzy.

Školné i na štátnych vysokých školách platia študenti v Írsku, Británii, Rakúsku, Taliansku, Holandsku, Portugalsku, Španielsku, Poľsku, Cypre a Belgicku, kde sa síce nazýva zápisné, ale má výšku i funkciu školného. Aj vo Francúzsku sa na štátnych školách platí zápisné, ktoré každoročne stanovuje ministerstvo školstva (magisterské štúdium stálo v tomto roku 190 eur - okolo 8000 korún).

V Estónsku, Litve a Lotyšsku majú štátne vysoké školy určitý počet štátom financovaných miest, o ktoré sa študenti uchádzajú konkurzom. Aj v Maďarsku môžu študenti získať štátom platené miesto, pokiaľ získajú v prijímacích skúškach určitý počet bodov.

Ani v štátoch, kde je štúdium zadarmo, sa nevyplatí vysokoškolské roky predlžovať. Tak ako v Česku požadujú napríklad i v niektorých nemeckých spolkových krajinách úhradu školného za čas, ktorý prekračuje normálnu dĺžku štúdia.

Výška školného je v únii veľmi rôznorodá. V Belgicku platia študenti na štátnych vysokých školách 400 až 700 eur za rok, v Španielsku 600 až 1200 eur ročne a Holandsku 1450 až 2300 eur.

Najdrahšie vysoké školy sú v Írsku (3000 až 5000 eur ročne), ale v prípade prvého bakalárskeho štúdia študenti neplatia školné, len poplatky za registráciu a skúšky.

Približne rovnako drahé je štúdium v Británii (3000 až 4500 eur ročne), kde však môžu študenti žiadať o zníženie či úplné oslobodenie od školného, a to podľa ročného príjmu rodičov. (čtk)