BRATISLAVA - Predseda HZDS Vladimír Mečiar je jediným kandidátom na predsedu strany. Rozhodli o tom krajské snemy strany, ktoré zároveň žiadajú, aby Mečiar viedol stranu aj ako volebný líder. Podpredseda HZDS Ján Kovarčík by síce nemal nič proti tomu, aby kandidátov bolo viac, ale "u nás je to jednoznačné, odporúčaný je Mečiar ako jediný". HZDS má snem v júni.
Mečiar je jedným z najdlhšie pôsobiacich predsedov strán, ďalším je Béla Bugár z SMK. Ani jeden zatiaľ nemá v strane vážneho súpera, to isté však platí aj o ďalších šéfoch parlamentných strán. Mnohí zostávajú vo funkciách dokonca aj vtedy, keď sa strane nedarí.
V júni má okrem HZDS svoj snem aj ANO, ktorého líder Pavol Rusko tiež nemá protikandidáta. Neohrozená je aj pozícia lídra Smeru Roberta Fica.
Český politológ Jiří Pehe si myslí, že v postkomunistických pomeroch je vždy lepšie, keď je viac kandidátov, ale pravidlom je skôr, že "strany fungujú ako uzatvorené formácie, ironicky povedané na princípe demokratického centralizmu".
Prvý podpredseda ANO Ľubomír Lintner by kandidatúru viacerých ľudí považoval za prejav dvoch línií v strane alebo jej "nefunkčnosti". Podľa neho niekedy sa na Slovensku akoby "bičujeme, keď je niekto dlho na lídrovskej pozícii, že je to niečo škodlivé".
Poslanec KDH František Mikloško pripomína, že súťaž o kreslo predsedu KDH vždy iba rozpoltila. "Myslím si, že protikandidáti rozbíjajú stranu. Je to výsledok akejsi hlbšej krízy v strane," mieni. KDH má skúsenosť s protikandidatúrou Jána Klepáča a Mikuláša Dzurindu, ktorí po neúspechu odišli a založili si vlastné stany.
Fico povedal, že ak strana dobre funguje a má výsledky, nie je dôvod postaviť sa proti silnému lídrovi. Jeho za predsedu opozičného Smeru zatiaľ zvolili dvakrát - v roku 1999 a v roku 2002. Nabudúce to bude opäť po voľbách.
Bugár si myslí, že ak má predseda protikandidáta, ktorý ponúka "niečo osožnejšie", strane to nepoškodí. Vraj sa už ocitol v stave, keď si povedal "už stačilo, nevládzem", ale keby si "človek zobral klobúk a odišiel, stranu by zničil". Predseda podľa neho musí byť zodpovedný. Za dôležitú označil širšiu podporu v strane, nielen medzi delegátmi, ktorí lídra volia, lebo potom je silnejší a slobodnejší v rozhodovaní. (sp)
Stručná história predsedovPavol Hrušovský, KDH - V rokoch 1990 až 2000 viedol KDH Ján Čarnogurský. Nebol úplne neohrozeným predsedom, najskôr mu konkuroval Ján Klepáč, potom Mikuláš Dzurinda. Obaja potom hnutie opustili. V roku 2000, v čase krízy preferencií, Čarnogurský oznámil, že kandidovať už nebude a vyzval stranu, aby sa zomkla okolo Pavla Hrušovského. O kreslo predsedu sa uchádzal aj Ján Figeľ.
Béla Bugár, SMK - Od roku 1992 viedol MKDH a od roku 1998 po zlúčení MKDH, Spolužitia a MOS stojí na čele SMK. V roku 1999 nevylučoval svoju kandidatúru na predsedu Pál Csáky, napokon sa však stiahol. SMK čaká voľba vedenia až po voľbách.
Mikuláš Dzurinda, SDKÚ - V jeseni 2000 na ustanovujúcom kongrese strany ho zvolili za predsedu ako jediného kandidáta. Pred voľbami v roku 2002 sa s ním v primárnych voľbách, aj preto, aby mali vôbec zmysel, pustil do súboja Ivan Šimko. Dzurinda získal podporu 66 percent členov, Šimko 34 percent.
Pavol Rusko, ANO - Zatiaľ je neohrozeným predsedom. Je zakladateľom strany, významne ju sponzoruje. Poslanci, ktorí už ANO opustili, Ruskovi vyčítali "direktívne" metódy a že si stranu pomýlil so svojou firmou. V máji 2003 na kongrese však ANO tajné voľby predsedu neriskovala.
Vladimír Mečiar, HZDS - Popularita strany je od neho úplne závislá. V HZDS zrejme zobrali na vedomie, že Mečiar bude predsedom dovtedy, kým to bude chcieť sám, napriek neúspechom. Na aprílovom mítingu naznačil, že ním zostane aj po júnovom sneme.
Robert Fico, Smer - Smer tiež od počiatku dostal nálepku strany jedného muža. Potvrdzoval to aj fakt, že strana nemala istý čas podpredsedov, ale len členov predsedníctva, čo Fico obhajoval tým, že strana dobre funguje aj bez podpredsedov. Od roku 2000 sa generálnou manažérkou strany stala dnešná europoslankyňa Monika Beňová (dnes už nie je). Fico ju dokonca označil za "dvojku" strany.
Nástupcov si lídri nehľadajúSDKÚ - Súčasní podpredsedovia sú vnímaní ako ľudia doteraz jediného šéfa strany Mikuláša Dzurindu. Politicky i ľudsky si s premiérom dobre rozumie Ivan Mikloš. Nie je však isté, či by mal predsednícke ambície, zvlášť v situácii, keby sa SDKÚ ocitla v opozícii. Poslanec SDKÚ Tomáš Galbavý hovorí, že konkurovať Dzurindovi je ťažké, pretože latku náročnosti postavil veľmi vysoko.
KDH - V hnutí neriešia, kto príde po Pavlovi Hrušovskom. Pokračovateľom by mohol byť Vladimír Palko, ale poslanec František Mikloško o tom nechce hovoriť. "Máme predvolebný snem a jediným kandidátom, predpokladám, bude Pavol Hrušovský."
SMK - Raz by to mohli byť poslanci mladšej generácie, ako právnik Gábor Gál či expert strany na verejnú správu a samosprávu Iván Farkas. Predseda Béla Bugár hovorí, že keby nádejných nástupcov pomenoval, len by im mohol poškodiť.
ANO - Má povesť strany jedného muža - Pavla Ruska. Zlomom má byť vraj príchod Františka Tótha do vlády, ktorý by sa mal pri Ruskovi prezentovať ako nádejný káder. Prvý podpredseda ANO Ľubomír Lintner povedal, že sa nikdy nepovyšuje, ale ak by sa malo o tom uvažovať, tak "v súčasnosti to môžu byť dve mená, o ktorých by rozhodla členská základňa. Malchárek a Lintner".
HZDS - Vladimír Mečiar nikdy nemal skutočného protikandidáta, náznaky opozície v strane nestrpí. V minulosti padali mená ako Miroslav Maxon či Viliam Veteška. Maxon je teraz pre kritiku vedenia strany skôr v nemilosti a Veteška sa už stiahol z funkcie šéfa poslaneckého klubu a nebude ani volebným lídrom.
Smer - Dnes je za dvojku v strane považovaný podpredseda Pavol Paška. Predseda Robert Fico však skutočného konkurenta nemá. Jeho stolička sa môže zatriasť po parlamentných voľbách, ak by Smer opäť skončil v opozícii. Sám Fico hovorí, že ho táto otázka "dnes vôbec nevzrušuje". (sp)
