FOTO - ARCHÍV
Lord Robert Walpole je dodnes najdlhšie slúžiacim premiérom v dejinách Británie. V úrade bol 20 rokov a 314 dní (1721 - 1742), čo je rekord, ktorý už sotva niekto prekoná. Tiež sa považuje za prvého britského predsedu vlády. Oficiálne uznanie tejto funkcie prišlo až v 20. storočí. Historici hľadia na jeho éru zväčša s obdivom. Nemal jasný politický program, ale vládol suverénne. Využil priaznivé okolnosti, aby založil tradíciu deľby moci: medzi panovníka, vládu a parlament. Pri moci bol fakticky od roku 1721, keď sa stal prvýkrát ministrom financií. To bol vtedy najvplyvnejší post. Jeho premiérovanie sa zväčša datuje až od 15. mája 1730. Odvtedy uplynulo 275 rokov a na Downing street 10 sa dovedna vystriedalo 51 premiérov.
Walpoleovi patrí aj ďalší primát. Bol to on, kto sa na dnes slávnu londýnsku adresu Downing street 10 v roku 1735 presťahoval ako premiér. Kráľ Juraj II. ponúkol sirovi Robertovi Walpolovi číslo 10 a susedný dom, ten to však odmietol ako súkromný dar a požiadal kráľa, aby ho daroval ako rezidenciu pre prvého správcu pokladu (First lord of the Treasury).
V tom čase stáli v okolitých úzkych uličkách verejné domy s názvami ako Ruža či Koruna a množstvo lacných putík, kde sa vo veľkom chľastalo. Walpole si svoju adresu obľúbil. Od okolitých domov sa až tak veľmi nelíšil.
Potomok vidieckeho šľachtica z Norfolku bol človek ľudový a nepotrpel si na pompéznosti a oficiality spojené s jeho funkciou. Nerobilo mu vraj problém stiahnuť aj tri fľaše a vybrať sa na audienciu ku kráľovnej. Aj on mal milenku.
Páčilo sa mu tiež, že z Downing street bol pešo v parlamente asi za päť minút. A Walpole v parlamente trávil na rozdiel od jeho protivníkov veľa času. Chôdza ho udržiavala fyzicky sviežeho a parlamentné intrigovanie doplnené častými návštevami blízkych kráľovských palácov mu zabezpečilo politickú dlhovekosť.
Walpoleov politický vzostup priamo súvisel s príchodom kráľa Juraja I., ktorý prišiel na trón z Nemecka po smrti bezdetnej kráľovnej Anny. Hannoverský kurfirst svojmu kráľovstvu nikdy priveľmi neporozumel. Mal už viac než päťdesiat rokov, po anglicky nevedel, krajinu ani politické súvislosti nepoznal a pomerne rýchlo sa uspokojil s tým, že vedenie krajiny prenechal ministrom a venoval sa svojim korpulentným milenkám. Vďaka tomu sa zrodil model vládnutia známy dodnes. Vláda sa zodpovedá Dolnej komore - teda parlamentu.
Walpole, ako velila rodinná tradícia, patril k vplyvnej strane whigov. Pod jeho vedením politický život úplne ovládli a toryov (dnešných konzervatívcov) odstavili od moci. Vo vláde boli len whigovia, pretože ministrov nevyberal kráľ. Panovníci vymenovali dovtedy ministrov z oboch strán. Niektorí toryovci skončili v slávnom londýnskom väzení Tower.
Tam niekoľko mesiacov pobudol na začiatku politickej kariéry po vykonštruovaných obvineniach v roku 1712 aj Walpole. Už o tri roky bol však vo vláde ako minister financií a od roku 1721 kabinet viedol on.
Verejnosť si získal rok predtým, keď vo veľkom finančnom škandále ako jediný politik varoval, že projekt zámorskej obchodnej spoločnosti zaváňa podfukom a bol proti účasti štátnych peňazí na ňom.
Keď South Sea Company skrachovala, zdalo sa, že je jediný čistý medzi politikmi. Nebola to pravda - hoci upozorňoval na hroziace nebezpečenstvo krachu, sám nakúpil akcie a údajne ich so ziskom predal predtým, čo projekt skrachoval.
Vyčítali mu, že kedysi povedal: "Všetci ľudia majú svoju cenu." Ale on povedal: "Všetci títo ľudia majú svoju cenu," keď hovoril o protivníkoch. "Vládol pomocou korupcie, lebo vtom čase sa inak vládnuť nedalo," píše sa v Mauroisových Dejinách Anglicka.
V zahraničnej politike sa počas jeho vlády nič mimoriadne nestalo. Nebol typom vojnového vodcu a Británia vtedy ani nebolo taká silná. Napokon ho okolnosti prinútili pristúpiť v roku 1739 na vojnu so Španielskom.
Walpole bol už starý, trápili ho obličky, a keď v parlamente nezískal podporu, aby vláda dostala dostatok peňazí na vojnu, podal demisiu a prešiel do Snemovne lordov. Na rozdiel od jeho predchodcov odišiel z čela vlády sám. Bolo to v roku 1742, prezývali ho však "ministrom za závesom," lebo si zachoval veľký vplyv na kráľa Juraja II. Zomrel o tri roky neskôr.
Zajtra - študentské povstanie v juhokórejskom Kwangdžu
