Opozícia nemá vodcu, a preto ani veľkú šancu na zvrhnutie Lukašenka. Demonštrácie jeho polícia bez problémov zakaždým rozpráši. FOTO - REUTERS
Po dvanástich rokoch väčšina Bielorusov okrem Alexandra Lukašenka iného politika nepozná. Napriek tomu, že je podľa prieskumov 60 percent obyvateľov s jeho vládou nespokojných, nedokážu si na poste prezidenta predstaviť niekoho iného.
Armáda bez generála
Zahraniční experti opozícii vyčítali, že je armádou bez generála. Opozícia sa už viac než päť rokov zaoberá hľadaním svojho lídra a stráca na tom energiu. Tipovaniu "bieloruského Juščenka" je venovaná väčšina straníckych porád. Minulý týždeň konečne opozícia uverejnila mená politikov, z ktorých vyberie kandidáta, čo bude Lukašenkovým vyzývateľom vo voľbách v septembri 2006.
Vo všetkých siedmich krajských mestách sa už konali opozičné snemy, ktoré posvätili kandidatúru štyroch politikov. Sú nimi predseda Zjednotenej občianskej strany Anatol Liabedzka, predseda Strany komunistov Siarhej Kaljakin, bývalý predseda parlamentu Stanislav Šuškevič a Aliaksander Milinkevič.
Opozícia na jeseň chystá celoštátny snem, na ktorom z týchto štyroch mien vyberie politika, ktorý bude opozíciu reprezentovať v prezidentských voľbách. Podľa doterajších výsledkov hlasovania v regiónoch sa zdá, že vyberú Milinkeviča, ktorý stojí na čele asociácie regionálnych mimovládnych organizácií.
Rektor
Postup opozičných strán však kritizujú niektorí politici a ku kritike sa pridala i nezávislá tlač. "Kandidát bude reprezentovať len niekoľko strán, nie celú demokratickú opozíciu," napísal list Narodnaja volja.
Prekvapenie nedávno vyvolal bývalý rektor Bieloruskej štátnej univerzity Aliaksandr Kazulin, ktorý ohlásil kandidatúru. Po ôsmich rokoch na čele najväčšej univerzity v krajine bol nútený odísť po finančnom škandále v jednej z firiem vlastnených univerzitou. Okamžite vstúpil do politiky, nechal sa zvoliť na čelo Sociálno-demokratickej strany.
Podľa Kazulina je rokovanie opozície neférové. "Opozícia nemá podporu verejnosti," tvrdí. "Musíme hľadať nové tváre."
Nôž do chrbta
Ako môže dopadnúť hľadanie nových tvárí, o tom sa opozícia presvedčila v roku 2001. Vtedy sa najväčšie opozičné strany dohodli, že proti Lukašenkovi postavia exgubernátora Grodnenskej oblasti Siamjona Domaša. Kandidoval však i vtedajší predseda Federácie odborových zväzov Uladzimir Hančaryk. Domaš, aby nedrobil podporu opozície, kandidatúru stiahol. Hančaryk napokon vo voľbách získal 15 percent hlasov, Lukašenkovi pripočítali 75.
Radikálne naladená mládež dodnes Hančarykovi vyčíta, že už deň po voľbách sa prakticky stiahol z politiky. Nedával rozhovory a opozíciu vyzval, aby šla domov a prestala demonštrovať proti Lukašenkovi.
"Bola to rana do chrbta," spomína šéf opozičného hnutia Zubr Uladzimir Kobec. "Tvrdo sme pracovali na volebnej kampani, denne riskovali, veľa študentov prepustili z univerzít, agitátorov väznili a pokutovali. Opozícia sa po dlhých rokovaniach dohodla na jedinom kandidátovi a on sa potom zachová takto slabošsky."
Nezávislé informácie budú vysielať z Litvy
Veľkou bolesťou opozície sú médiá. "Televízia je štátna, súkromné rozhlasové stanice vysielajú len hudbu. Akékoľvek spravodajstvo cenzurujú, televízia slúži ako propagandistický nástroj vlády," hovorí predsedníčka Asociácie novinárov Žanna Litvina.
Posledný nezávislý denník Narodnaja volja má náklad len 28-tisíc výtlačkov. Opozičné týždenníky majú náklad pár tisíc. To ich paradoxne drží nažive, keby mali väčší náklad, vláda ich zakáže. "Jediným riešením je nelegálne rozdávanie letákov, zahraničné rozhlasové vysielanie a nezávislá satelitná televízia. Satelit má dvetisíc domácností," hovorí jeden z opozičných lídrov Viačaslau Siučyk.
Televízia by mohla aj vysielať pozemnými vysielačmi z Ukrajiny, Litvy a Poľska. Signál by síce nedosiahol do Minska, ale to Siučykovi neprekáža. "Lukašenko tiež nehrá podľa pravidiel."
Z Litvy začne čoskoro vysielať Rádio Baltické vlny financované Európskou úniou. Rádio pod rovnakým názvom už vysielalo, ale skončilo pred 4 rokmi s nulovou počúvanosťou. Pred niekoľkými rokmi ukončili vysielanie Hlas Ameriky, BBC, Deutsche Welle a poľské Rádio Racyja. (gomb)
Autor: LUBOMÍR GOMBOS, Minsk
