FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Hokejový fanúšik si bude dlho pamätať výnimočný ročník 2004/05. Pre finančné nezhody medzi majiteľmi klubov a hráčskou asociáciou sa nehrala NHL, zato európske ligové súťaže sa hemžili hráčmi najzvučnejších mien. Na reprezentačnej úrovni mala sezóna až dva vrcholy - najprv na jeseň Svetový pohár v Severnej Amerike a teraz na jar majstrovstvá sveta, kde hralo toľko hokejových hviezd planéty ako nikdy v minulosti. V šestnástich mužstvách sa dalo narátať takmer 150 hráčov so skúsenosťami z NHL. Skvelé zápasy v play off držali v napätí divákov do posledných sekúnd. Svetový šampionát v roku 2005 mal len jednu chybu: Medzinárodná hokejová federácia (IIHF) ho pridelila krajine, ktorá nevie pripraviť ľad a škrípajúcou organizáciou brnkala na nervy účastníkom hokejového sviatku.
V zime bez NHL sa tréneri národných tímov nemuseli budiť v noci a zisťovať, ktoré mužstvo vypadlo z play off o Stanley Cup, aby na poslednú chvíľu doplnili súpisku hráčov. Mužstvá mali toľko času na prípravu, ako už dávno nie. Najlepší hráči sveta, až na výnimky, využili možnosť, aby si na šampionáte splnili svoje sny, potešili svojich priaznivcov. Ako to už býva, niekomu to vyšlo, niekomu nie.
Jágr strhol celý tím
"Dávam klobúk dole pred hráčmi, ktorí už v NHL odohrali mnoho sezón a v reprezentácii sa vrhajú do striel. Puky im svištia okolo hlavy, dostanú rany, padajú na ľad a znova sa dvíhajú, aby bojovali za víťazstvo Česka," chválil vo Viedni český tréner Vladimír Ružička a naznačil silný kolektívny duch. Aj najväčšia hviezda mužstva, Jaromír Jágr, sa obetovala pre tím. V druhom zápase MS mu nemecký obranca Stefan Schauer hokejkou zlomil malíček na ľavej ruke a český útočník po ošetrení v Brne pokračoval obetavo v turnaji.
"Cítim, že môžem byť pre mužstvo prospešný," vysvetlil Jágr. V ďalších zápasoch hral so špeciálnou kevralovou dlahou a svojím výkonom nedal pocítiť, že hrá so zranením. "Jardo Jágr!" skandovali českí fanúšikovia vo viedenskej Stadthalle, keď ich miláčik dostal v semifinálovom zápase so Švédskom strelu pukom do hlavy, no po krátkom odpočinku na striedačke pokračoval v zápase. Víťaz Stanley Cupu i zlata z olympiády v Nagane 1998 všetkým ukázal, ako silno túži po zlate z majstrovstiev sveta. Strhol za sebou celý tím.
Brodeur nezabudol chytať
Hokejisti z NHL tvrdia, že najlepším brankárom na svete je Kanaďan Martin Brodeur. Olympijský víťaz zo Salt Lake City 2002, držiteľ troch Stanley Cupov to dokázal na začiatku tejto sezóny s národným tímom vo Svetovom pohári a hoci potom už nechytal, vybral sa do Rakúska, aby skompletizoval svoju zbierku prvenstiev.
"Chytať v bránke je to isté, ako jazdiť na bicykli. Prestanete, ale potom sa k tomu aj po dlhom čase vrátite a jednoducho idete a idete," odpovedal na otázku, či mu nechýba zápasová prax, veď po Svetovom pohári celú zimu nechytal a venoval sa rodine. Kanaďania si s manželkami a deťmi užívali rodinnú atmosféru aj počas majstrovstiev sveta.
Brodeur sa na MS dostával do formy postupne, vo štvrťfinále so Slovenskom a v semifinále s Ruskom pustil o jeden gól menej ako jeho náprotivkovia. "Bez Brodeura by Kanada v semifinále nevyhrala. Je to typ brankára, ktorý chytá najlepšie, keď je pod najväčším tlakom. Preto je najlepší," zložil mu poklonu ruský útočník Aleksej Jašin.
Tri korunky ,oslabené o svoje opory
Mužstvo Tre kronor utrpelo prvú prehru na MS už doma, keď sa z rôznych príčin ospravedlnili z reprezentácie známe mená ako obranca Lidström či útočníci Sundin, Forsberg, Modin, Holmström alebo Markus Näslund. Švédi nemajú takú širokú špičku ako Kanaďania, opory chýbali.
Útočník Daniel Alfredsson prišiel do Rakúska povzbudený klubovým titulom s mužstvom Västra Frölunda. Spoluhráč našich hokejistov Mariána Hossu a Zdena Cháru si užíval návrat do švédskej ligy, lenže reprezentácia sa na tretí raz po rokoch 2003, 2004 už nedostala do finále s Kanadou.
"Mohli sme tam byť takisto ako Česi. V predĺžení sa už hrá vabank, šťastie sa naklonilo k nášmu súperovi," povedal po semifinálovej prehre Alfredsson.
Rusi veria mladej generácii
Ruský center Aleksej Jašin si ako jediný z terajšej zostavy zbornej komandy pamätá na posledné zlato na MS v roku 1993. Odvtedy sa reprezentácia hokejovej veľmoci márne pokúša vystúpiť na trón a plány jej nevyšli ani vo Viedni.
"Toto mužstvo malo charakter. V semifinále s Kanadou nás nezlomil ani stav 0:4 a nepochopiteľné verdikty hlavného rozhodcu Hendrickssona. Máličko nám chýbalo, aby sme v závere vyrovnali a vynútili si predĺženie," povedal ruský hokejový cár. Jašin vie, o čom hovorí. Vlani sa Rusko na MS nedostalo ani do štvrťfinále play off a v roku 2000 na domácom ľade v Petrohrade vypískali "boleľščiki" svojich sólistov v ruskom drese, keď skončili až na 11. mieste.
"Sme na dobrej ceste, o rok to môže byť finále," pochválil Jašin hráčov mladej generácie okolo Aleksandra Ovečkina, ktorí priniesli do mužstva svieži vietor.
Pálffy sa lúčil bez medaily
Slovensko zostalo v Rakúsku pred bránami semifinále. Najsilnejšia zostava nášho tímu v histórii majstrovstiev sveta chcela potešiť svojich priaznivcov, odčiniť neúspech na Svetovom pohári a Žigmundovi Pálffymu pripraviť medailovú rozlúčku s reprezentáciou. Štvrťfinálová prehra s Kanadou 4:5 ešte bolí, ale vynikajúci, dramatický hokej musel potešiť hokejové srdce.
Jedenásť minút pred koncom viedlo Slovensko 4:3, ale za dve chyby v obrane zaplatilo gólmi. "Sami sme si to pokazili," skonštatoval strelec dvoch gólov v tomto zápase Pavol Demitra.
Najdôležitejší zápas Slovenska na šampionáte pripomínal duel s Kanadou, v Karlstade pred tromi rokmi. Aj tam sa našim hokejistom podarilo v tretej tretine strhnúť vedenie na 3:2, avšak na švédskom ľade ho už nepustili z rúk. Aj vtedy malo Slovensko najväčšiu silu v ofenzíve, no útočníci zodpovedným vracaním sa dozadu zakryli slabšie miesta v defenzíve. To v Innsbrucku nie vždy fungovalo.
Slovenský tím pri svojich úspechoch ťažil z výbornej partie okolo kapitána Miroslava Šatana, aj teraz sa zišiel takmer kompletný. Tesná prehra o gól s Kanadou nevytláča naše mužstvo zo svetovej špičky a ak sa zachová duch súdržnosti, už o rok na šampionáte v Lotyšsku sa môže na medailové miesta vrátiť. Pravda, už bez Žiga Pálffyho, ktorý sa chce venovať už len kariére v NHL. Je to výzva pre mladšiu generáciu reprezentantov.
Modano dohliada na generačnú výmenu
Ani Američania, s ktorými Slovensko vlani v Prahe prehralo po samostatných nájazdoch v súboji o bronzové medaily, tentoraz neprešli do semifinále. Legenda z NHL Mike Modano vidí širšie súvislosti: "V národnom tíme dozrel čas na výmenu - v Rakúsku už chýbali moji bývalí spoluhráči Chris Chelios, Jeremy Roenick, Brian Leetch, Keith Tkachuk, Bill Guerin či Brett Hull. Žezlo musia prevziať mladší." Z novej vlny menoval Adama Halla, Davida Legwanda, John-Michaela Lilesa a Briana Giontu. Šance sa chytil aj 22-ročný Ján Šťastný, syn generálneho manažéra slovenskej reprezentácie Petra Šťastného.
Mužstvo USA podľa kapitána reprezentácie Modana doplatilo aj na výluku v NHL, niektorí hokejisti nikde nehrali a v závere sezóny ťažko naskakovali do rozbehnutého vlaku.
"Ani ja už v národnom tíme dlho nevydržím. Ale rád by som na budúci rok štartoval na zimnej olympiáde v Turíne. Ak sa opäť zídu najlepší hráči sveta, môže to byť vzrušujúci turnaj," doplnil 34-ročný Modano.
Fíni bez Koivua a bez tímového ducha
Fínsky hokej zažiaril na jeseň, keď sa vedený kapitánom Sakuom Koivuom prebil až do finále Svetového pohára s Kanadou. V Rakúsku chýbal Koivu i niektorí ďalší hráči a z mužstva akoby sa vytratil tímový duch. Fínsko sa trápilo v prvých dvoch fázach šampionátu a v play off stroskotalo vo štvrťfinále na Rusku.
Zostruje sa boj o účasť v play off
Silnú sedmičku tímov na MS dopĺňali vo štvrťfinále Švajčiari, pre mužstvo trénera Ralpha Kruegera je to každoročne strop. Do play off sa začínajú tlačiť Bielorusi, ktorých viedol kanadský tréner Glen Hanlon. Na budúci rok to bude v domácom prostredí cieľ aj pre tím Lotyšska. S elitnou šestnástkou sa najmenej na rok lúčia Nemecko a Rakúsko.
Hráči, ktorí chýbali na MS
Kanada
Ed Belfour
Chris Pronger
Rob Blake
Scott Niedermayer
Mario Lemieux
Joe Sakic
Jerome Iginla
Vincent Lecavalier
Martin St. Louis
Todd Bertuzzi
USA
Keith Tkachuk
Bill Guerin
John LeClair
Česko
Roman Hamrlík
Milan Hejduk
Robert Reichel
Patrik Eliáš
Švédsko
Niklas Lidström
Mats Sundin
Peter Forsberg
Tomas Holmström
Markus Näslund
Fredrik Modin
Fínsko
Mikka Kiprusoff
Saku Koivu
Jere Lehtinen
Rusko
Nikolaj Chabibulin
Sergej Gončar
Sergej Samsonov
Sergej Fiodorov
Pavel Bure
Slovensko
Peter Bondra
Ladislav Nagy
Nemecko
Olaf Kölzig
Hviezdy na MS 2005 podľa ročných platov v NHL
1. Jaromír Jágr (New York Rangers) 11,0
2. Aleksej Jašin (New York Islanders) 10,0
3. Mike Modano (Dallas Stars) 9,0
4. Žigmund Pálffy (Los Angeles Kings) 7,0
Dough Weight (St. Louis Blues) 7,0
6. Martin Brodeur (New Jersey Devils) 6,9
7. Joe Thornton (Boston Bruins) 6,75
8. Pavol Demitra (St. Louis Blues) 6,5
9. Daniel Alfredsson (Ottawa Senators) 5,43
10. Miroslav Šatan (Buffalo Sabres) 5,25
(Sumy sú v miliónoch dolárov)
Túžba Jaromíra Jágra po zlate z majstrovstiev sveta bola veľká, v osemfinálovej skupine aj v play off nastupoval so zlomeným malíčkom na ľavej ruke.
FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Zo súboja dvoch hokejových velikánov Žigmund Pálffy - Martin Brodeur, pri trestnom strieľaní nášho útočníka vyšiel víťazne kanadský brankár. Zo štvrťfinálového zápasu MS v Rakúsku Kanada - Slovensko 5:4. FOTO - REUTERS
