FOTO
lanosťou, alkoholizmom a veril, že hlúpučký ľud je jedinou záchranou národa. Zaujímalo by ma, čo by rozprával dnes, keby sa poprechádzal po slovenskej dedine.
Tak napríklad včera. Pol jedenástej večer, posledný autobus z mesta ma vyhodil na zastávke. V dedinke ma vítal spev vychádzajúci z krčmy od zastávky vzdialenej pár metrov. Najkratšia cesta domov je ísť popri krčme, ale je tam veľké riziko, že ulička popri nej bude smrdieť močom opilcov, alebo tam bude nejaký neukojený úchylák. Pravdupovediac, v našej dedine je takých dosť, a niekoľkí sú už umiestnení v liečebniach. Cestičkou som prešla, bola výnimočne nepoškvrnená.
Niekoľko metrov za krčmou je bar, ten už dlho nefunguje tak, ako kedysi, povráva sa, že upadať začal potom, čo si ho začal všímať daňový úrad. Rýchlym krokom som kráčala domov, keď spoza zákruty vyletel človek na bicykli. Za ním utekal vysoký chlap. Chlap nohou skopol človeka z bicykla a začal doňho kopať, človiečik ponížene prosil o odpustenie, ale chlap kopal a nadával. Nevedela som, čo robiť. Chvíľu som mala nutkanie zakročiť, ale nakoniec som pridala do kroku, taký som ja Hrdina.
Alebo inokedy. Vykračujem si do kostola, desať minút po začiatku omše, ktorá začína o 10.30. Slnko svietilo, pekný deň. Na uliciach nikoho, všetci už boli v kostole. Takmer pred bránou kostola som si všimla chalana, starého asi ako ja, v rukách držal pištoľ. Nezdalo sa mi reálne, aby si niekto vykračoval len tak so zbraňou v ruke, tak som zaostrila - naozaj to bola pištoľ. Opäť patová situácia, zavolať políciu, alebo sa poponáhľať do kostola?
Inokedy, keď sa prechádzam so psom po dedine, počuť z domov ponižovanie a nadávky adresované ženám od ich opitých mužov. Môj sused má tretiu ženu a susedka z druhej strany je alkoholička.
Dedina nie je tým, čím možno bývala, teda nepoškvrneným útočiskom pred civilizáciou. Je plná skrachovaných ľudí, ktorí chceli v živote niečo dokázať, ale nevedeli ako, alebo sa im už jednoducho nechce.
boljesikova.blog.sme.sk
Autor: VLAĎA BOLJEŠIKOVÁ
