Čo tohtoročnému festivalu v Cannes zatiaľ chýba, sú škandály. Bulvárna tlač zúfa. Naopak, skutoční milovníci filmu - a pár takých sa tu nájde - sa môžu radovať. Nakoniec, o čo má na najprestížnejšom kolbišti svetovej kinematografie ísť, ak nie o film? Po prvých súťažných dňoch sa dajú tipovať tí, ktorí majú šancu dotknúť sa Zlatej palmy, aj keď skutočný favorit sa hádam až na jedného zatiaľ neobjavil.

Dá sa povedať, že mnohí canneskí veteráni skôr sklamali. Napríklad Rakúšan Michael Haneke, ktorý je dnes už skôr francúzskym režisérom, si asi nezopakuje svoj triumf s Pianistkou. Jeho najnovší opus Caché (Skrytý), príbeh rodiny, ohrozovanej neznámym voyerom, je až priveľmi chladný a vykonštruovaný. Podobne sa dá zhodnotiť aj asi najkomerčnejšia snímka kedysi nezávislého kanadského režiséra Atoma Egoyana. Vo filme Where The Truth Lies (Kde je pravda) pracuje s obľúbeným arzenálom filmových prostriedkov: v niekoľkých časových rovinách a z niekoľkých uhlov pohľadu rozpráva príbeh 15 rokov neobjasnenej vraždy. V úlohách hlavných podozrivých, hviezd amerického zábavného priemyslu 50. rokov, síce žiaria Kevin Bacon a Colin Firth, ale ani v tomto prípade nie je výsledok priveľmi presvedčivý.

Najväčší rozruch zatiaľ vzbudil film Američana Gusa Van Santha. V pozadí jeho nového diela Last Days (Posledné dni) stojí príbeh inšpirovaný poslednými dňami a smrťou hviezdy skupiny Nirvana. Z autorsko-právneho hľadiska sa očividnej paralele s Kurtom Cobainom tvorcovia vyhýbajú. Hlavný hrdina snímky, ktorého presvedčivo zahral pomerne neznámy Michael Pitt, sa preto volá Blake. To, čo vo filme sledujeme - jeden ospalý trip v opustenom starom pseuodogotickom dome niekde v Oregone - je veľmi identické. Na filme však nie je fascinujúca lacná senzačnosť smrti jednej rockovej hviezdy, ale spôsob, akým dokáže Gus Van Sant zachytiť to, čo tejto tragédii predchádzalo. Radikálny štýl jeho rozprávania, pohrávajúci sa s dlhými zábermi a rezignujúci na strih vnútri jednotlivých scén, nebude asi stráviteľný pre každého diváka, tento film je však presne taký, aké by mal festival ako Cannes prinášať: objavný, posúvajúci hranice svetovej kinematografie dopredu.

Napriek studenému počasiu, ku ktorému sa polonahé krásky na plážach Croisette priveľmi nehodia, okolie festivalového paláca praskalo vo švíkoch vo chvíli, keď na červený koberec vstúpili hlavní protagonisti ďalšieho pokračovania Hviezdnych vojen: režisér George Lucas a jeho hviezdy Ewan

McGregor, Natalie Portmanová a Samuel L. Jackson.

V Cannes je skrátka všetko pri starom: umenie na jednej strane, blockbusterová komercia na druhej.

Autor: Štefan Uhrík, Cannes(Autor je filmový publicista)