Mŕtve more vysychá. Rieka Jordán, ktorá ho zásobuje, totiž živí pôdu Izraelčanov, Palestínčanov aj Jordáncov, a tak sa na more nedostáva.

Jordán nie je zďaleka taký gigantický ako sa zvykne ukazovať vo filmoch pri krste Ježiša - fakticky je to potok, navyše vyciciavaný rozličnými legálnymi aj nelegálnymi kanálmi a amatérskymi "vodnými" dielami.

Ekológovia tiež vystríhajú pred jeho vodou: hlavne počas letnej sezóny ide skôr o splašky.

Z Mŕtveho mora tak v posledných desaťročiach ubúda takmer meter vody ročne. Reálne hrozí, že najnižšie položené miesto na zemi a najslanšie more sveta jednoducho zmizne.

Kanál mieru

Zachrániť by ho mohol "kanál mieru" alebo "kanál dvoch morí", ktorý by ho zásobil vodou z Červeného mora vzdialeného asi 200 kilometrov. Na to bolo treba, aby sa dohodli Izraelčania, Jordánci aj Palestínčania. Spojovací kanál by totiž mal prechádzať cez politicky citlivé územia a mali by z neho profitovať všetky tri národy. To je v atmosfére nedôvery zložité.

Zatiaľ vznikla len komisia odborníkov. Štyri roky budú skúmať, či je projekt reálny, ekonomicky výhodný a ekologický. Až potom sa rozhodne, či sa doň pustia.

Ak sa aj dohodnú a projekt sa schváli, ešte sa nemusí začať stavať. Nikto totiž nevie zaručiť, ako to bude na Blízkom východe vyzerať o desať rokov.

Vojna o vodu

Teoreticky by už mal existovať palestínsky štát a zatiaľ sa len odhaduje, čo to bude znamenať. Extrémna vízia hovorí aj o možnosti ďalšej arabsko-izraelskej vojny. Začať by sa mohla okrem iného aj pre hádky o vodu - napokon by to ani v modernej histórii nebolo po prvýkrát.

Voda hrá v blízkovýchodnom konflikte rovnako významnú úlohu ako národné vášne, náboženstvo či územné nároky. Je jej málo a je najjednoduchším a jedným z najkrutejších nástrojov vydierania. Jedným z najchránenejších miest v Izraeli sú vodné zdroje.

Keď pred viac ako 25 rokmi podpísal Egypt s Izraelom mierovú zmluvu, povedal vtedajší egyptský prezident Anvar Sadat, že jedinou príčinou pre novú vojnu môže byť voda. Svoje vojská by proti židovskému štátu z rovnakého a jediného dôvodu viedol aj jordánsky kráľ Husajn. Povedal to v poslednom interview krátko pred smrťou.

Izraelský premiér Ariel Šaron vo svojej biografii napísal, že vojna z roku 1967, v ktorej Izrael získal Západný breh a Gazu, by sa pokojne mohla nazvať "vodnou vojnou". "Táto vojna sa nezačala v roku 1967, ale o dva a pol roka skôr, keď Sýria začala odvádzať vodu z Jordánu."

Zásoby

Na vode môžu zlyhať aj rokovania o izraelsko-palestínskom vyrovnaní. Izrael má prakticky tri sladkovodné zdroje Genezaretské jazero, pobrežný pás a zásoby na západnom brehu (časť vody získava z drahého odsoľovania a časť vozí z Turecka).

Problematická je oblasť západného brehu, kde by mal byť palestínsky štát. Už teraz Palestínčania tvrdia, že odtiaľ židovskí osadníci čerpajú niekoľkonásobne viac vody ako oni. Hovoria, že kým si osadníci plnia bazény hektolitrami vody, oni nemajú pomaly z čoho variť.

Medzinárodné organizácie to potvrdzujú, aj keď tvrdia, že problém je aj v tom, že samospráva do vodovodných sietí z čias britského mandátu neinvestovala ani dolár.

Kanál dvoch morí

* projekt, ktorý by mal zachrániť Mŕtve more, sa môže stať príkladom izraelsko-arabskej spolupráce,

* jeho efekt tak podľa viacerých ekológov môže byť skôr politický a symbolický,

* hrozí, že bude stratový a zničí prírodu,

* odčerpávanie vody z Červeného mora môže ohroziť tamojšie koralové útesy a prílev novej vody bude mať zase vplyv na medicínske účinky Mŕtveho mora, pri ktorom sa lieči psoriáza a alergické ochorenia,

* prívrženci plánu zase hovoria, že voda, ktorú by mali prečerpávať potrubiami vo výške 170 metrov po jordánskej strane hranice, môže poháňať vodnú elektráreň, a časť vody sa po odsolení rozdelí medzi Jordánsko, palestínsku samosprávu a Izrael,

* projekt by mala financovať Svetová banka. (mik)