BANSKÁ BYSTRICA - Historici, ale aj slovenská židovská náboženská obec, sa len nedávno dozvedeli, že podľa nemeckého historika Wolfganga Schefflera najviac slovenských Židov počas vojny zahynulo v nemeckom vyhladzovacom tábore Sobibor v Poľsku. Donedávna bol symbolom holokaustu aj pre nás Osvienčim, kde zahynulo 17-tisíc slovenských Židov.

V Sobibore ich zahynulo takmer 25-tisíc, prevažne zo žilinského zberného tábora. V tomto tábore zomrelo viac už len Poliakov a Holanďanov. Sobibor zlikvidovali Nemci po ozbrojenej vzbure v tábore na jeseň roku 1943, za jeden a pol roka tu zavraždili spolu štvrť milióna Židov.

Slovenskí Židia sa po nových informáciách rozhodli 18. mája v Sobibore odhaliť bronzovú pamätnú tabuľu. Na slávnosti sa zúčastní štátna tajomníčka a bývalá slovenská veľvyslankyňa v Poľsku Magda Vášáryová, ale aj nový veľvyslanec v Poľsku a predstavitelia poľskej vlády.

Tábor Sobibor vznikol v marci 1942 a jeho prvým veliteľom bol Franz Stangl, veterán nacistického programu eutanázie. Spolu s tábormi Treblinka a Belzec bol súčasťou operácie Renihard. Väzni, na rozdiel od osvienčimských, nemali čísla ani väzenský odev a ich nádej na prežitie sa rovnala takmer nule.

Od začiatku mája majú slovenskí Židia svoju pamätnú tabuľu v nemeckom koncentračnom tábore v Kauferingu, kde sú už roky tabule od jedenástich prezidentov, vrátane českého prezidenta Havla, poľského prezidenta Kwasniewského, či maďarského prezidenta Göncza. Ponuku umiestniť pamätnú tabuľu v Kauferingu dostala už prezidentská kancelária Rudolfa Schustera, ale dielo Miroslava Cipára umiestnili v tábore až za terajšieho prezidenta Ivana Gašparoviča.

Do Kauferingu sa dostala väčšina slovenských Židov z južných okresov Slovenska. Koncentračný tábor mal pre nacistické Nemecko mimoriadny význam, väzni z Kauferingu sa totiž podieľali na budovaní podzemnej továrne na výrobu lietadiel a rakiet.