Dcéra chodí do cirkevnej - katolíckej základnej školy. V triede nastal už dávnejšie problém s obliekaním. V zime som výhrady učiteľky proti odhaleným krížom dievčat chápala. V triede zle kúrili a mohli ľahko prechladnúť. Teraz prichádza leto a učiteľka má stále k oblečeniu výhrady. Týka sa to hlavne dievčat, ktoré nosia krátke sukne, tričká s tenkými ramienkami či väčším výstrihom, alebo nohavice so skráteným sedlom, v ktorých im vidno brušká, keď sa naťahujú pri tabuli. Na rodičovskom združení, kde prišli aj niektoré deti, sme sa zhodli na tom, že akceptujeme požiadavku, aby takto nechodili do kostola. Čo sa však týka priestorov školy, žiaden jednotný špeciálny školský zákaz proti obliekaniu neexistuje. Učiteľka apeluje na nás, rodičov, aby sme deťom dohovorili, ako sa do cirkevnej školy vhodne obliekať. Snažím sa učiteľku chápať, ale nemyslím si, že upozorňovať ešte viac dcéru na oblečenie je dobré. Podľa mňa nechodí oblečená tak vyzývavo, aby to niekomu v škole malo prekážať. Ak na seba upozorňuje, tak skôr typickým pubertálnym správaním. Teraz provokuje, že si nafarbí vlasy na zeleno. Pritom viem, že by chcela iba normálny melír. Čo sa týka obliekania, mám dojem, že teraz sa bojí obliecť si to, čo sa jej páči a čo jej kúpim.

Učiteľka nás, rodičov, požiadala, aby sme spísali svoje návrhy, že ona ich predostrie riaditeľstvu školy. Dala nám termín, ktorý sa blíži, a ja skutočne neviem, či a ako sa k tomu mám vyjadrovať. Mám celú vec ignorovať? Ako sa mám k dcére teraz správať? Mám jej za takýchto okolností prestať kupovať oblečenie, ktoré sa jej páči? Alebo jej kupovať veci, ktoré možno vôbec nevyužije? Soňa

Milá pani Soňa,

po tom, ako som si prečítal váš problém, mi dlho nič neprichádzalo na um. Lámal som si hlavu, ale nič. Možno to bolo spôsobené aj tým, že nie som práve zástancom konvencií v obliekaní. Spomenul som si však na svoje obdobie dospievania, keď som patril medzi takzvaných "depešákov". Typické pre nás bolo čierne oblečenie a hlavy ostrihané "na kocku". Niekedy sme sa neobliekli celkom do čierneho, ale dali sme si iba čiernu košeľu. Spomínam si, že to dosť rozrušilo jednu našu pani profesorku na strednej škole, ktorej tento symbol asocioval s históriou okolo obdobia pred druhou svetovou vojnou. Keď sme jej však vysvetlili, že o žiaden takýto symbol nejde, upokojila sa a naše oblečenie akceptovala. Tak mi prišlo na um, či by nejestvovala podobná cesta aj pri komunikácii s pani učiteľkou z dcérinej školy. Bolo by asi dobré zistiť, čo konkrétne a prečo jej to prekáža na obliekaní jej žiakov/žiačok. Azda by tomu pomohla diskusia, ktorej by sa mohli zúčastniť rodičia spolu s deťmi a s pedagógmi. Rozumiem, že vek dospievania je zložitý pre všetkých, ktorých sa týka, ale som presvedčený, že nakoniec žiadna zo zúčastnených strán nie je natoľko "mimo", aby nedokázala porozumieť tým druhým. Oblečenie je pre dospievajúceho mladého človeka často vyjadrením jeho odlišnosti od konvenčného sveta dospelých. Zároveň ním vyjadruje svoju príslušnosť k určitej skupine. Predpokladám, že väčšina dospelých ľudí to pozná aj zo svojej mladosti, len na to možno už zabudli.

Pokúsim sa odpovedať aj na vaše konkrétne otázky. Nemyslím si, že by bolo dobré vec ignorovať, veď vaša dcéra trávi podstatnú časť dňa v škole, bolo by teda vhodné byť v kontakte aj s jej pedagógmi.

Nemyslím si, že by ste mali nejako vážne meniť svoje správanie voči dcére. Samozrejme, že s dospievajúcou dcérou či synom treba veľa komunikovať, pýtať sa na ich názory, počúvať a rozumieť. Ak to tak u vás doma je, potom nevidím dôvod na zmenu.

K samotnému oblečeniu som sa vyjadril už vyššie a nemyslím si, že by sa mal šatník vašej dcéry nejako radikálne meniť, ak vy ako rodič nevidíte na to vážny dôvod.

Zišlo mi však ešte na um, že niektoré školy vyžadujú od žiakov istý štýl oblečenia alebo nosenie školskej uniformy. To však vie uchádzač o štúdium na škole skôr, než sa na ňu prihlási. Vcelku nevidím problém v tom, aby škola mala požiadavky na oblečenie svojich žiakov, ale domnievam sa, že takáto požiadavka by mala byť známa ešte predtým, ako sa uchádzač na školu hlási. Vtedy má možnosť sa rozhodnúť, či je to pre neho prijateľné alebo nie. Ako však píšete, v škole, do ktorej chodí vaša dcéra, nie je žiadna špeciálna podmienka na oblečenie. To neznamená, že nemôže nastať situácia, keď niektorá zo strán zistí, že jej daný stav nevyhovuje. Vtedy však treba hľadať riešenie cestou diskusie. Napokon, je to aj dobrý výchovný príklad pre študentov, ako podobné situácie demokraticky riešiť.