Saturn V - najväčšia raketa stvorená človekom v polohe ležmo. Astronautov z projektu Apollo dopravovala k Mesiacu.
Na Zemi sú dve miesta, kde sa písala história dobývania vesmíru: Bajkonur uprostred vyprahnutej kazašskej stepi a Kennedyho vesmírne stredisko v Spojených štátoch - sem ročne prichádzajú dva milióny návštevníkov.
Územie s rozlohou 34-tisíc hektárov pôdy a vody leží pri východnom pobreží Floridy na ostrove Meritt Island. Je to samostatný, prísne strážený svet. Ak náhodou zablúdite k vstupnej bráne, ochranka si vyžiada priepustku. Nemáte? Vstup zakázaný.
Existuje však možnosť, ako preniknúť za závory. Autobusom z návštevníckeho centra, ktoré funguje od roku 1967.
"Vráťte sa na hlavnú cestu a sledujte informačné tabule," naviguje ochrankár.
Ku hviezdam sa tu môžu priblížiť aj obyčajní ľudia. Na rozdiel od opusteného Bajkonuru je to turistická atrakcia.
Zadarmo je azda iba parkovné. Základná vstupenka stojí 37 dolárov. Príplatok 23 dolárov je za špeciálny hodinový výlet autobusom do širšieho areálu. Ďalších 19 dolárov stojí obed s kozmonautom.
Pri vstupe treba prejsť detektormi kovov a podrobiť sa prísnej kontrole. Podozrivé je všetko, aj obyčajné pero vo vrecku. "Zapnite si mobil, prosím," vyzýva bezpečnostná služba. "Vybila sa mi batéria," odpovedá zmätený návštevník. "Nemôžem vás pustiť, musíte si mobil odniesť do auta," znie nekompromisné rozhodnutie.
Prvé kroky vedú okolo niekoľkých obchodov so suvenírmi a občerstvením. Vesmírna prirážka je na všetko, obyčajný koláč stojí takmer päť dolárov (150 korún).
To je však posledný kontakt s prítomnosťou. Zrazu akoby sa zastavil čas.
V Záhrade rakiet sa vynímajú kópie strojov z počiatkov amerických letov do vesmíru. Iba pri rakete Juno II (vyniesla k ceste na Mesiac sondu Pioneer 4) je ceduľka: Dočasne reštaurovaná, bola zničená hurikánom.
Na výstave histórie letov do kozmu čítate pamätné výroky amerických kozmonautov.
Alan Shepard, prvý Američan, ktorý letel do kozmu, tesne pred štartom: "Poďme...zapáľme túto sviečku."
Guss Grissom, ktorý zomrel pri teste Apolla 1, rok predtým, povedal: "Keď zomrieme, chceme, aby to ľudia akceptovali. Máme riskantné poslanie. Za dobytie vesmíru sa však oplatí riskovať životy."
Keď sa prvýkrát stretli na obežnej dráhe dve americké kozmické lode, Gemini 6 a Gemini 7, kozmonaut Wally Schirra povedal: "Je tu pekne hustá premávka." Frank Borman: "Zavolaj policajtov."
A výrok prezidenta Kennedyho s fotografiou v životnej veľkosti, keď 25. mája 1961 vytýčil cieľ: "Kým sa skončí toto desaťročie, človek pristane na Mesiaci a vráti sa bezpečne domov."
Vo vitrínach sú veci, ktoré kozmonautov sprevádzali do vesmíru. Skafander, v ktorom sa vznášali v beztiažovom stave. Vákuovo balená strava. Letové plány. Talizmany.
Fotografia Neila Armstronga, keď z Apolla 11 zostupoval na povrch Mesiaca, je na titulných stránkach vystavených novín. "Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo," prečítate si na zažltnutom novinovom papieri jeho slávnu vetu.
Ako sa žije na Medzinárodnej vesmírnej stanici? Môžete si to skúsiť prostredníctvom trojrozmerného filmu. Akoby ste boli pri tom. Kozmonauti sa vznášajú priamo pred vami. Na Zem sa pozeráte z výšky 220-tisíc míľ.
Za rečníckym pultíkom v malom amfiteátri rozpráva Al Worden. Člen posádky Apolla 15 sa po chvíli zamieša medzi ľudí. Odpovedá na ich otázky.
"Ako sa človek cítil v Apolle? Skúste sa s dvoma ľuďmi zavrieť na dva týždne v pick-upe. Je to rovnaký pocit."
Ako jeden z 271 amerických kozmonautov videl Zem z vesmíru. "Je to najkrajší pohľad. Pochopíte, aké unikátne je na nej žiť."
Každú pol hodinu odchádza z návštevníckeho strediska do areálu Kennedyho centra špeciálny autobus.
"Som William Blakeway, vítam vás na palube," prihovára sa virtuálny sprievodca z obrazovky pri sedadlách.
Všade okolo je prírodná rezervácia. Motto NASA znie: Kde príroda stretáva techniku. Ekológovia však protestujú.
Žije tu 500 druhov rôznych zvierat. Väčšinu z nich by ste ťažko hľadali vo voľnej prírode. Napríklad aligátory. Je ich tu 5000. Obrovské zvieratá sa vyhrievajú na ceste, ešte radšej na niektorom z transportérov raketoplánov. Žije tu aj pár orlov. "Pozrite, tam v konároch majú hniezdo. Vracajú sa sem už tridsať rokov," ukazuje šofér.
Vidno ústrednú budovu NASA, tretiu najobjemnejšiu v Spojených štátoch. Je 159 metrov široká a 157 metrov vysoká. "Vo vnútri sa konštruovali rakety Saturn V pre lety na Mesiac aj raketoplány," dozvedáme sa z videonahrávky.
Autobus prechádza okolo obrovských transportérov raketoplánov Hercules a Hermes, každý z nich váži 2727 ton. A zastavuje v Centre Apollo/Saturn.
Čakáme pred mohutnou bránou. Začína sa minútové odpočítavanie do jej otvorenia. V miestnosti pripomínajúcej riadiace stredisko sa opäť odpočítava, prístroje na desiatkach pultov blikajú. Všetko pripomína lety Američanov v programe Apollo. Ozýva sa mohutný výbuch ako pri štarte. Dokonalá ilúzia.
Návrat do reality nastáva vo vedľajšej hale, kde je vystavená raketa Saturn V. Hneď vedľa gigantického stroja je rýchle občerstvenie Moon Rock caffe (kaviareň Mesačný kameň). Stoly sa prehýbajú pod hamburgermi a kolou. Niekoľko obéznych Američaniek o chvíľu odvážajú z reštaurácie na invalidných vozíkoch až k dverám autobusu.
Posledný cieľ prehliadky: štartovacie rampy. Momentálne sú funkčné dve. Autobus prichádza až k päťsto metrov vzdialenej pozorovateľni. "Keby ste tu stáli v čase štartu, neprežili by ste. Vibrácie sú smrteľné," hovorí sprievodca.
Tajuplné miesto, zvláštna atmosféra.
Odtiaľto štartoval 5. mája 1961 do kozmu Alan Shepard, bol to prvý americký let v histórii s ľudskou posádkou.
Odtiaľto vzlietla 9. novembra 1967 najväčšia raketa všetkých dôb Saturn V a otvorila éru ciest ľudí k povrchu Mesiaca.
Odtiaľto štartovalo 16. júla 1969 slávne Apollo 11, z ktorého o päť dní neskôr Neil Armstrong ako prvý človek zostúpil na povrch Mesiaca.
Štart raketoplánu môže dnes z bezpečnej vzdialenosti sledovať ktokoľvek. Za 37 dolárov vás posadia na VIP stoličku a monštrum sa prederie atmosférou rovno pred vašimi očami. Vstupenky na štart Discovery sú už takmer vypredané.
FOTO - AUTORKA
