Rocket Garden - Záhrada rakiet v návštevníckom centre Kennedyho kozmického strediska pripomína prvé lety Američanov do kozmu.
Minulý mesiac presunuli v Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride na štartovaciu rampu ďalší raketoplán. Discovery. Odštartovať mal zajtra, štart však pre nedoriešené bezpečnostné otázky odložili o dva mesiace.
Let má trvať dvanásť dní. Osem dní bude raketoplán spojený s Medzinárodnou vesmírnou stanicou, ktorá krúži okolo Zeme.
Niektorí experti však vyjadrujú pochybnosti. Tvrdia, že lety raketoplánov nie sú bezpečné. Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) sa vraj nepoučil z chýb minulosti a ďalej riskuje ľudské životy. Anonymná skupina inžinierov a manažérov NASA odovzdala denníku The New York Times dokument, v ktorom sa píše: "Toľkokrát sme v minulosti jazdili na červenú, zas a znova. Zničili sme tak dva raketoplány a štrnásť ľudí je mŕtvych. A teraz chceme riskovať opäť."
Paul A. Czysz, profesor vesmírneho inžinierstva na Saint Louis University, však namieta: "Argumenty tejto skupiny nedokazujú, že raketoplán Discovery je nebezpečný pre návrat do kozmu. Faktom však je, že ľudia z NASA občas prispôsobili výsledky testov vlastným potrebám."
NASA ubezpečuje, že nový štart sa neuskutoční bez záložného raketoplánu. Ak posádka bude potrebovať evakuáciu, k dispozícii bude raketoplán Atlantis.
Sedemčlenná posádka raketoplánu Discovery je pripravená. Veliť mu bude Eileen Collinsová. Prvá žena, ktorá už raketoplánu velila. Varovania expertov ju neznepokojujú.
"Raketoplán nikdy nebude stopercentne dokonalý. Keby sme to vyžadovali, nikdy sa neodlepíme od zeme." Lety do vesmíru prirovnáva k hľadaniu nových svetov. "Sme ako tí, čo sa pred päťsto rokmi plavili cez Atlantik. Raketoplán je však oveľa bezpečnejší."
Rovnako optimistický je šéf NASA Michael Griffin. Verí, že v prípade letu Discovery ide o správnu vec. "Ľudia chcú vesmírny program, ktorý niekam smeruje a o niečo užitočné sa snaží."
Ročne dáva NASA 6,7 miliardy dolárov na program raketoplánu a Medzinárodnú vesmírnu stanicu. Ďalších desať miliárd stoja vedecké programy.
Eileen Collinsová - veliteľka letu STS 114 raketoplánu Discovery
Už ako dieťa Eileen Collinsová fantazírovala o lietaní. "Rodičia však nemali peniaze, aby mi zaplatili letecký kurz. Alebo aby sme cestovali lietadlom. O to väčšia bola moja túžba lietať," spomína.
Čítala o vzdušných klzákoch zostrojených bratmi Wrightovcami aj o bojových lietadlách z Vietnamu, prvej a druhej svetovej vojny.
Zarábať si začala už v šestnástich. "Ušetrila som tisíc dolárov, išla som s peniazmi na miestne letisko a povedala: naučte ma lietať. Mala som 19 rokov."
Dokázala, že lietanie nie je iba mužskou záležitosťou. V roku 1978 začala s vojenským pilotným kurzom Air Force One, v tom istom roku NASA otvorila program raketoplánov aj pre ženy. To ju ešte posmelilo.
Vyštudovala matematiku a ekonómiu, operačný výskum a manažment vesmírnych systémov.
V roku 1991 ju NASA oficiálne uznala za kozmonautku. Doteraz nalietala 6280 hodín na 30 rôznych druhoch lietadiel. Z toho 537 hodín vo vesmíre.
"Ľudia lietajú okolo planéty, pretože je v nás čosi, čo nás núti objavovať. U niektorých, ako som ja, je táto túžba oveľa silnejšia ako u ostatných," vyznáva sa Collinsová.
Bushov vesmírny program
* do roku 2010 dokončiť Medzinárodnú vesmírnu stanicu na obežnej dráhe Zeme, vrátane 22 solárnych panelov, čo však vyžaduje ďalších 28 letov raketoplánu
* do roku 2014 uviesť do prevádzky nový kozmický dopravný prostriedok, ktorý nahradí raketoplán
* do roku 2020 zopakovať pristátie ľudí na Mesiaci (naposledy tam pristáli v roku 1972 astronauti z Apolla 17)
* potom je na rade Mars
Zaujímavosti
* Celú Floridu od východu na západ by raketoplán preletel za 20 sekúnd, letí rýchlosťou 28 000 kilometrov za hodinu a na obežnú dráhu sa dostane za 8,5 minúty.
* Na štartovaciu rampu sa po štarte leje 1,13 milióna litrov vody z pripraveného obrovského zásobníka, aby absorbovala energiu.
* Transportér raketoplánu váži 2727 ton. Ak vezie raketoplán, pohybuje sa rýchlosťou 1 míľu za hodinu, na liter nafty sa posunie iba o 2,8 metra.
* Pristávacia dráha raketoplánu je najdlhší runway na svete, má 13 680 metrov (ako 45 futbalových ihrísk) a vidno ju aj z kozmu.
* Pri pristávaní používa raketoplán brzdiaci padák veľký ako trinásťposchodová budova.
* Medzinárodná vesmírna stanica je 109 metrov dlhá, pracovný priestor je veľký ako priestor pre pasažierov Boeingu 747.