Francúzsky cisár Napoleon I. (1769 - 1821) zomrel vo vyhnanstve na ostrove Svätá Helena na rakovinu žalúdka, tak ako to tvrdila pôvodná diagnóza vtedajších lekárov, a nebol otrávený, ako neskôr tvrdili niektorí bádatelia. K záveru o rakovine došli teraz výskumníci vo švajčiarskom Bazileji, ktorí vychádzajú predovšetkým z údajov o poklese telesnej hmotnosti zaznamenanom ku koncu života porazeného vladára.

Prívrženci teórie o Napoleonovej otrave poukazovali na to, že zvrhnutý cisár bol pred smrťou na ostrove Svätá Helena nenormálne tučný, čo by vraj u človeka postihnutého rakovinou žalúdka nebolo možné. Švajčiarski odborníci však tieto závery popierajú. Vo svojej štúdii uvádzajú, že porovnaním veľkosti Napoleonových nohavíc pred vyhnanstvom a počas neho sa zistilo, že cisár schudol počas piatich mesiacov pred smrťou jedenásť kíl. V deň smrti 5. mája 1821 vážil pri výške 1,67 metra

75,7 kg. Podľa švajčiarskych vedcov je nesporné, že Napoleon trpel zhubným nádorom tráviaceho traktu najneskôr od jesene roku 1820. Jeho stav sa zhoršoval postupne až do mája 1821, keď začal krvácať do hornej časti tráviacej sústavy.

Pokiaľ ide o nález arzénu v Napoleonových vlasoch, čo je hlavný argument prívržencov tézy o otrave, bazilejskí vedci ho vysvetľujú zvykom vtedajších vinárov čistiť sudy a pivnice práve arzénom. Napoleon bol veľkým milovníkom vína, ktoré mu dovážali aj na Svätú Helenu.