čo znamená, že tento dopravný prostriedok používa každý druhý Japonec. A ono to tak naozaj aj vyzerá. Japonsko je preplnené bicyklami, čo niektorí ekológovia-amatéri nazývajú dokonca zamorením ovzdušia bicyklami. Pre bežného Japonca je však bicykel a bicyklovanie predovšetkým základným dopravným prostriedkom, nie športom na voľný čas.

Každé ráno mieria tisícky ľudí na bicykloch k vlakovej stanici, aby sa odtiaľ dostali ďalej do školy a do práce. Medzi siedmou a ôsmou ráno špička vrcholí. Jeden za druhým sa v rýchlom slede hromadia bicykle, ľudia ich totiž v chvate nechávajú kde-kade okolo stanice, aby stihli vlak. Zabrániť chaosu majú najnovšie strážené bicyklové parkoviská. Miesto na parkovanie si môžete predplatiť, získate parkovaciu kartu na pol dňa, aj na mesiac dopredu.

V meste sú zóny, kde je parkovanie bicyklov zakázané. Raz som takýto zákaz porušil a môj bicykel zmizol. Keď som sa po niekoľkých hodinách vrátil z nákupov, nebolo ho. Jednoducho mi ho odtiahli. Musel som sa zložito dopraviť na miesto, kde mi ho potom za poplatok vrátili. Bicykel je teda v Japonsku vážny dopravný prostriedok, priam na úrovni automobilu. Aj bicykel musí byť riadne zaevidovaný na polícii a nesmie mu chýbať poznávacia značka - nálepka na konštrukcii. To za vás vybavia už pri kúpe bicykla v obchode. Ak vám niekto daruje bicykel, hoci aj starý, treba ho na vaše meno preregistrovať.

Občas sa stáva, že polícia bicyklistu zastaví a kontroluje, či bicykel nie je ukradnutý. Nemusíte so sebou nosiť doklady. Poviete iba meno, policajt si pozrie nálepku s evidenčným číslom a vysielačkou údaje preverí v centrále. To je všetko. Trochu prísny systém, poviete si, ale vďaka nemu som aj ja raz získal späť môj ukradnutý bicykel.

Cyklista môže byť aj pokutovaný. Jazda pod vplyvom alkoholu, ignorovanie svetelnej signalizácie, jazdenie bez osvetlenia, používanie tandemu, to všetko sú dopravné priestupky, za ktoré môžete v Japonsku na bicykli draho zaplatiť. A čo je zaujímavé, polícia je vďaka kontrolám bicyklistov často úspešná v odhaľovaní inej kriminality. Keďže bicyklisti musia dodržiavať isté pravidlá, polícia má právo vypočúvať podozrivých. Hovorí sa, že tí, čo spáchali trestný čin, majú tendenciu unikať z miesta činu na bicykli. Uličky v japonských mestách sú úzke, je ľahké zmiznúť, zašiť sa.

Na slovenských bicykloch som si všimol dve zaujímavé veci. Jednak, že nemajú namontovaný košík, a keď majú, tak väčšinou na zadnom kolese. Typický japonský bicykel má košík vpredu. A ako druhú vec som chcel podotknúť, že slovenským bicyklom chýba zvonček. Moja žena mi však práve povedala, že to je špecialita iba našich dvoch staručkých bicyklov, na ktorých sa preháňame po poľných cestách na vidieku. Ja som mal na chýbajúci zvonček pripravenú svoju teóriu. Pri hustote obyvateľstva na Slovensku žiaden výstražný signál ako zvonenie nepotrebujete. Nehrozí, že by ste do niekoho narazili.

Autor: MASAHIKO