|
Ovdovela matka a svoje dve najstaršie deti vypravila do zasľúbenej krajiny - Ameriky. Neskôr sa s tromi najmenšími ratolesťami nechala vo fotoateliéri vyfotografovať (vtedy ľudia nemali fotoaparáty ako dnes a fotoateliér bol celkom slušnou živnosťou). Takto mohla deťom do Ameriky poslať obrázok, aby videli, koho svojou prácou živia. Podobne to bolo v mnohých rodinách po prvej svetovej vojne, keď hospodárstvo v USA až do roku 1929 rozkvitalo. V niektorých prípadoch išiel za prácou otec a nikdy sa nevrátil. Žena, často s kŕdľom detí, nemala na výber, len poslať do Ameriky ďalších členov rodiny. Môjmu strýkovi Bertimu i tete Paule sa darilo a zostali v Amerike navždy. Boli materiálnou oporou všetkých príbuzných, čo zostali doma, na východnom Slovensku. Keď nás strýko prišiel roku 1947 navštíviť, ja som si predsavzala, že keď budem veľká, tiež odídem za more a budem rodine takou oporou ako on a teta. Nikomu som však svoje tajomstvo neprezradila. Mala som päť rokov. Svoj sľub som splnila roku 1966 - odvtedy žijem v Spojených štátoch. Želmíra (Myra) Hatala |
Aj mnohí z vás si uchovávajú podobné spomienky či spomienky na spomienky už nežijúcich blízkych, ale aj dokumenty o minulosti, svedectvá o dobe, o tých, ktorí síce nedržali kormidlo dejinných udalostí v rukách, ale boli tu, prežívali svoje malé dejiny a boli zároveň súčasťou dejín veľkých - dejín regiónu, krajiny, štátu, Európy, sveta. V rodinách a domácnostiach sa zavše s pietou, zavše rozpačito z miesta na miesto prekladajú a neraz aj vyhadzujú fotografie a rôzne písomnosti z čias našich prastarých i starých mám, otcov, strýkov, tiet, známych. A o tie ide: Zachráňme spoločne, čo sa ešte dá.
Čo konkrétne máme na mysli?
Posielajte nám: fotografie obyčajných i nekaždodenných verejných udalostí (slávnosti, divadelné predstavenia, majálesy, vojenské prehliadky, športové podujatia, robotnícke akcie). Fotografie zo súkromného života, slávnostné i z práce, z rôznych činností. Zábery dedín, miest, architektúry, pamätníkov, sôch, ktoré už nejestvujú, železničnej stanice, cintorína, dobových dopravných prostriedkov, prírodných pamiatok. Pohľadnice, dopisnice i listy z čias mierových i z prvej a druhej svetovej vojny, z vojenčiny i zo zámoria, od tých, čo tam odišli. Písomnosti, ako sú úradné oznámenia, osobné doklady, súdne rozhodnutia, zaujímavá súkromná i obchodná korešpondencia, denníky, pamätníky - slovom všetko, čo vydá svedectvo o dobe, o človeku v nej.
Tu treba vysloviť veľkú dôležitú prosbu: Bez určenia, KTO je na fotografii, alebo ČO fotografia zobrazuje, z AKÉHO obdobia pochádza, k ČOMU sa viaže, prípadne bez ďalších informácií fotografia či písomnosť nie je dokumentom, nemá výpovednú hodnotu, a nemožno ju použiť. Každý dokument treba očíslovať (tak, aby sa nepoškodil), a v osobitnom sprievodnom zozname uviesť k číslu popis, vysvetlivku, prípadne meno a adresu autora, ak je známy. A všetko označiť menom odosielateľa.
Ako to, čo pošlete, chceme použiť?
Obsahovo najzaujímavejšie a najoriginálnejšie materiály uverejníme na stránkach SME, čo bude istotne uznaním úsilia o ich záchranu. A potom z nich spojovacím textom náš významný historik Dušan Kováč spolu s Vydavateľstvom Q 111 vytvoria pútavú a originálnu publikáciu.
Úspešnú knihu Dušana Kováča 20. storočie, storočie svetla - storočie temna (Slovensko v 20. storočí) a knihu Milana Lasicu: Piesne a iné texty dostanú dvadsiati vyžrebovaní účastníci tohto zberateľsko-záchranárskeho podujatia.
Časové ohraničenie
Dozadu, do hlbín histórie nijaké, smerom k dnešku zhruba do polovice 20. storočia.
Kam posielať materiály?
Vydavateľstvo Q 111, J. C. Hronského 4, 831 02 Bratislava
