Ak by štát predával len 24, a nie 49 percent akcií, musel by vypísať nový tender. Predstava, že by ho dokončila ešte táto vláda, je rovnako smiešna, ako predstava, že by v ňom tá nasledujúca bez problémov pokračovala. Ak by sa presadil koncept, že majiteľom 25 percent akcií SPP sa stane Sociálna poisťovňa, na takú rolu nie je poisťovňa uspôsobená. Jej riaditeľ Knitl upozornil, že by sa správca prostriedkov poistencov zmenil na vlastníka, čo by bolo v rozpore s verejnoprávnym charakterom poisťovne. Aj nakladanie s akciami, výkon akcionárskych práv by musel upraviť zákon o kapitalizačnom pilieri dôchodkovej reformy, ktorý zatiaľ neexistuje ani vo forme legislatívneho zámeru.
Keby sa stal zázrak a príslušná legislatíva by predsa len vznikla, objaví sa ďalší, ešte zložitejší problém. Magvašiho návrh totiž predpokladá, že hodnota 25 percent akcií SPP sa bude zvyšovať. Ako upozornil komentátor Karel Hirman, tento predpoklad je postavený na vode. Hodnota podielu bude totiž závisieť od výsledkov hospodárenia SPP. Ak bude podnik kontrolovať štát a Sociálna poisťovňa, teda vláda, odbory a zamestnávatelia, bude doterajší trend vývoja podniku pokračovať. A doterajší trend je, že SPP smeruje ku krachu. Jeho generálny riaditeľ Miroslav Lapuník odhadol, že strata za minulý rok môže dosiahnuť výšku osem miliárd korún. Preto aj on skonštatoval, že „pre politické zásahy do fungovania spoločnosti je privatizácia nevyhnutná“.
Magvašiho návrh má privatizáciu prekaziť práve z tých dôvodov, pre ktoré je nevyhnutná - lebo sa v SPP uplatňujú politické a lobistické zásahy.
