Podľa svetelnej tabule chýbalo do konca finálového zápasu turnaja storočia Česko-Rusko za stavu 1:0 ešte trinásť sekúnd, ale český brankár Dominik Hašek už radostne vyskakoval pred svojou bránkou, hoci jeho spoluhráči sa ešte chystali k poslednému buly.

„Keď odpískali zakázané uvoľnenie, vedel som, že zlato nám už nikto nevezme. Raz som síce dostal gól osem sekúnd pred koncom pri vhadzovaní v súperovej tretine, ale to sa predsa nemôže opakovať,“ vysvetlil svoje počínanie Dominik. Keď sa naňho valili spoluhráči, vyhodil hokejku tak, že trafil Šmehlíka rovno pod oko. „Tiekla mu krv, ale na šitie to nebolo, takže mi to azda odpustí.“

Kapitánom zlatého českého tímu bol Vladimír Růžička: „Počuli sme,čo sa deje doma, bol to fantastický pocit. Olympiáda dala ľudí dohromady.“

Už cez noc pred finálovým zápasom zaplnili Pražania i Nepražania všetky otvorené reštaurácie v centre mesta a pripravovali sa na rannú drámu. Mnohí čakali na Staromestskom námestí celú noc, aby si zaistili najlepšie miesta pred narýchlo nainštalovanou obrovskou obrazovkou. Tí, čo prišli neskôr, vyliezli na okná i stĺpy. Nervózne prešliapajúci dav ožil až po góle Petra Svobodu. Objavili sa prvé gejzíry šampanského a ohňostroje predznamenávajúce oslavy. Po odpočítaní záverečných sekúnd sa ľudia navzájom striekali šampanským, bozkávali českú vlajku a v objatí spievali hymnu. Pri televíznom rozhovore s Hašekom reagovali ľudia heslami: „Dominik není člověk, Dominik je bůh,“ a „Hašek na hrad.“ Nechýbali ani radostné pokriky známe zo zamatovej revolúcie: „Už je to tady.“ Nový zmysel nadobudlo i heslo: „Vítězný únor.“