Na konci minulého roka uverejnil denník SME rozhovor s predsedom HZDS Vladimírom Mečiarom. Šéf HZDS v ňom povedal, že bývalý prezident Michal Kováč bol za to, aby tajnú službu riadil Ivan Lexa. Únos Michala Kováča ml. mal byť zase akt namierený voči Vladimírovi Mečiarovi. Oslovili sme exprezidenta MICHALA KOVÁČA.
Prvým riaditeľom Slovenskej informačnej služby bol Vladimír Mitro. Tajnú službu vedie aj za súčasnej vlády. Podľa Mečiara ste práve vy presadzovali do funkcie riaditeľa tajnej služby Ivana Lexu. Naozaj?
„Je to výmysel alebo zlyhávanie pamäti Vladimíra Mečiara. Nikdy z mojej strany nepadol návrh, aby bol Ivan Lexa riaditeľom SIS. Nie je pravda, že som o tom uvažoval a že Milan Kňažko ma od toho odhovoril. Už v tom čase mi bolo jasné, že Ivan Lexa je pre mňa neprijateľný, lebo nespĺňal morálne predpoklady. Všetko, čo pán Mečiar v tejto súvislosti povedal, sú fantazmagórie.“
Lexu ste podľa Mečiara požiadali, aby vám podával informácie o členoch vlády a poslancoch parlamentu.
„To je úplný výmysel. Pravda je iná. Dozvedel som sa, že SIS zbiera o mne informácie. SIS je zo zákona povinná zbierať len také údaje, ktoré by mohli znamenať ohrozenie bezpečnosti ústavného činiteľa. Napísal som preto Ivanovi Lexovi list, ktorý nebol utajený, aby mi tieto informácie poskytol. Nežiadal som však, aby zbieral informácie o poslancoch a členoch vlády. Ivan Lexa mi odpovedal. Presvedčil som sa, že získaval informácie o mojom pobyte v Londýne v roku 1967-68 a vôbec o mojom pôsobení v uplynulom režime, o mojej manželke a synoch, o vedúcich pracovníkoch Kancelárie prezidenta a iné. Lexa možno ani nevedel, čo mi predložil. Z obsahu listu som zistil, že koná v rozpore so zákonom o SIS. Vyjadril som protest, obrátil som sa na generálneho prokurátora so sťažnosťou, aby vec riešil. Tak ako iné veci aj tieto sa zahrali do autu. O tom, že to nebolo tak, ako to tvrdí pán Mečiar, je možné sa presvedčiť z dokumentov, ktoré sú súčasťou archívu Kancelárie prezidenta.“
Z času na čas sa šéfovi HZDS stalo, že sa na niekoľko dní stratil. Vraj vám raz dal „papier“ so slovami, aby ste si s tým „papierom“ robili, čo chcete, že on sa vzdá všetkej činnosti v politike. Spomínate si na to?
„Spomínam si, že 7. apríla 1992 mi bol doručený Mečiarov list o tom, že sa vzdáva funkcie. Ten list bol napokon aj zverejnený. V tom čase už boli podpredsedovia HZDS rozhodnutí, že ho nebudú hľadať a ani presviedčať, aby sa nevzdával funkcie. Chceli sme dva týždne počkať a potom oficiálne zverejniť, čo sa stalo. Po štyroch alebo piatich dňoch sa o tom dozvedela aj nová tajomníčka HZDS Oľga Keltošová. Prišla za mnou a povedala mi, že pán Mečiar si to rozmyslel a že by chcel, aby sme mu list vrátili späť. Po porade s ostatnými podpredsedami sme mu list vrátili. Nie je pravda, že sme ho žiadali, aby zostal vo funkcii.“
Predseda HZDS si myslí, že únos vášho syna bol namierený proti nemu. To si ako vysvetľujete?
„Nad tým, že únos bol namierený proti Mečiarovi a že mne pomohol, sa musím pousmiať. Neprial by som mu takú pomoc, aby mu uniesli syna a aby musel znášať také útrapy ako ja. Ak by to bolo inak, pán Mečiar by neamnestoval kauzu únosu. Bolo jasné, že únos bol namierený proti mne, aby ma donútil odstúpiť z funkcie prezidenta. Je všeobecne známe, že takýto únos sa nemohol uskutočniť bez vedomia predsedu vlády. Potvrdil to aj Jaroslav Svěchota. Známe je aj to, ako predseda vlády pristupoval k vyšetrovaniu. Mnohé akty smerovali k mareniu vyšetrovania. Sám pán premiér vymýšľal rôzne verzie o samoúnose alebo fiktívnom únose. Pravda je, že únos uskutočnila SIS. Je smutnou skutočnosťou, že predseda vlády Vladimír Mečiar nenašiel v sebe toľko statočnosti, aby sa mi ako prezidentovi ospravedlnil aspoň za to, že počas jeho vlády sa nepodarilo kauzu únosu došetriť. Je to na škodu krajiny a jej imidžu. Ten, kto sa bojí pravdy o únose, nemá čisté svedomie, a preto robil všetko, čo mohol, aby zmaril vyšetrenie únosu.“ IGOR STUPŇAN
