Pre Čechov nastáva nové, zatiaľ nespoznané obdobie. Po takmer trinástich postkomunistických rokoch bude fenomén menom Havel nahradený na najvyššom poste iným človekom. Napriek tomu, že sa politický boj o prezidenta už dávno začal, všetky karty sú otvorené.

Podľa ústavy je prezident volený nepriamo spoločným hlasovaním oboch komôr parlamentu. A do januára 2003 sa odohrajú ešte dvoje dôležité voľby – do poslaneckej snemovne a do jednej tretiny Senátu. Od nového rozloženia politických síl by sa potom odvíjali možnosti a šance pre kandidátov, ktorých chcú jednotlivé strany presadiť.

Priama voľba

Opozičná Štvorkoalícia, opierajúca sa o prevládajúci názor verejnosti, sa už od jesene snaží o takú zmenu ústavy, ktorá by priniesla priamu voľbu prezidenta. Prvý pokus vďaka komunistom, ODS a časti sociálnych demokratov zlyhal a teraz sa o to pokúsia v Senáte. Času neostáva veľa, lebo na nutné schvaľovacie procedúry na zmenu ústavy a potrebný politický konsenzus – i pri čisto teoretickej zhode – treba takmer rok.

Štvorkoalícia s ČSSD

Štvorkoalícii s animozitou voči Václavovi Klausovi a so zástavou Európskej únie v rukách ide o veľa. Preto je ochotná rezignovať na niektoré svoje proklamácie a pokúša sa o akúsi predvolebnú dohodu s lavírujúcou ČSSD. Tá sa za niekdajšieho vedenia Miloša Zemana stavala k priamej voľbe prezidenta skôr odmietavo, no teraz usporiadala vnútrostranícke referendum, v ktorom sa členovia jasne vyjadrili pre takýto postup.

ČSSD s veľkou pravdepodobnosťou rozhodne o zariadení tohto bodu do svojho volebného programu. Nadbiehanie Štvorkoalície sociálnym demokratom predznamenáva reálnu možnosť budúcej centroľavicovej vlády v Prahe.

Ideologický spor

Do voľby prezidenta sa totiž ako do najvyššieho symbolu premieta ostrý, no značne podivný ideologický diškurz, ktorý českou spoločnosťou začína otriasať.

Je to diškurz bez naozajstných ideológov, kde jedna strana ešte nenašla zrozumiteľný jazyk, kde sa obe strany ostýchajú k boju priznať, kde mnohí nechápu, že takýto tvrdý boj prebieha, aj keď sa na ňom priamo zúčastnia. Je to konflikt medzi ľavicovou ideológiou tzv. občianskej spoločnosti a zástancami tradične definovanej parlamentnej demokracie. Medzi štvorkoalíciou, Václavom Havlom, časťou ČSSD a pražskými intelektuálskymi kruhmi na jednej strane a ODS, Václavom Klausom, konzervatívnejšou a neangažovanou verejnosťou na strane druhej.

Klaus na Hrad?

Práve o Klausovi sa čoraz viac špekuluje, že by zavŕšil svoju kariéru na Hradčanoch, čo by Štvorkoalícia videla nerada. No jediným kandidátom, ktorý sa verejne prihlásil, že by sa pri priamej voľbe uchádzal o post prezidenta, je štvorkoaličný predseda Senátu Petr Pithart. Ten sa ráta medzi ľudí, ktorí by pokračovali v Havlovej, teda pre ODS neprijateľnej línii.

ČSSD zatiaľ svoju predstavu oficiálne tají, aj keď sa hovorí o filozofovi Erazimovi Kohákovi a taktiež o premiérovi Milošovi Zemanovi.

Keby ostalo pri doterajšej ústave, je takmer iste, že voľba hlavy štátu by bola kompromisom. Taká eventualita sa už aj hľadá a podľa kuloárov by ním mohla nečakane byť i senátorka, prekladateľka a bývalá veľvyslankyňa Jaroslava Moserová.

Česi tak stoja pred otázkou, či potrebujú naďalej taký silno archetypálny post, aký pre tunajšiu spoločnosť prezident predstavuje, alebo sa už vyrovnali so strateným „monarchom“.

Autor: MARTIN ČAREK, Praha pre SME