FOTO - ČTK

BRATISLAVA - Od pondelka budúceho týždňa budú vybrané domácnosti po celom Slovensku navštevovať anketári Štatistického úradu. Budú sa ľudí pýtať na ich príjmy a životnú úroveň. Zároveň budú na rovnaké otázky odpovedať aj obyvatelia ostatných 24 členských štátov Európskej únie. Ide dosiaľ o najväčší projekt štatistického merania blahobytu v zjednotenej Európe.

Projekt koordinuje štatistický úrad EÚ Eurostat a v jednotlivých krajinách úlohy vykonávajú národné úrady. "Naši anketári v priebehu mesiaca navštívia 6-tisíc domácností v 306 obciach," povedala šéfka slovenskej časti projektu Ľudmila Ivančíková. Celkovo by sa tak mal prieskum týkať zhruba 17-tisíc ľudí.

Respondenti budú odpovedať na otázky týkajúce sa ich skutočnej sociálnej situácie, ale budú opisovať aj svoje subjektívne pocity. "Budeme môcť povedať napríklad to, koľko zarobí priemerná domácnosť, ale aj to, či si jej členovia myslia, že sa majú dobre. Zmeriame teda objektívnu aj subjektívnu chudobu," povedala Ivančíková.

Spoločné zisťovanie životnej úrovne a miery príjmovej nerovnosti si v roku 2003 vypýtal Európsky parlament a Rada EÚ, aby mohli účinnejšie pomáhať sociálne odkázaným.

Použitá metodika zisťovania chudoby však má svoje úskalia. Eurostat totiž za chudobných považuje tých, ktorých príjem je pod 60 percentami mediánu. Medián je štatistická veličina, ktorá vyjadruje príjem človeka, ktorý je po zoradení všetkých občanov podľa výšky príjmu presne uprostred. Rozdeľuje teda populáciu na dve rovnako veľké časti, pričom jedna zarobí viac a druhá menej ako medián.

"Pri zisťovaní chudoby môže mať metodika Eurostatu čiastočne skreslenú vypovedaciu hodnotu. Môže sa totiž stať, že v bohatej krajine, kde sú veľké príjmové rozdiely, sa nameria väčšia miera chudoby ako v štáte, kde veľká časť obyvateľstva žije v biednych podmienkach, ale má rovnaké príjmy," upozorňuje analytik ekonomického inštitútu Ineko Peter Goliaš. Vhodnejšie by podľa neho bolo porovnávať príjmy podľa parity kúpnej sily, teda prepočtom na reálne hodnoty, ktoré si za peniaze môžu obyvatelia kúpiť.

Zaujímavé bude aj porovnanie nameranej objektívnej a subjektívnej chudoby. Slováci sú totiž veľkí pesimisti, čo sa ukazuje napríklad v ich hodnotení rastu cien, ktorý je podľa nich oveľa výraznejší ako v skutočnosti. Výsledkov z európskeho zisťovania by sme sa mohli dočkať začiatkom leta.

Vedúca projektu Ivančíková sľubuje, že občania môžu bez obáv poskytnúť svoje údaje anketárom. "Každý sa legitimuje preukazom a odovzdá vybranej domácnosti list od nás, v ktorom vysvetľujeme význam projektu a prosíme o spoluprácu. Z vyplnených dotazníkov pritom nebude možné identifikovať konkrétnu domácnosť." Zozbierané údaje sa zadajú do počítača a vyhodnotia. Vypočítané ukazovatele za krajinu sa zašlú do Bruselu a vyplnené dotazníky sa zničia. (ij)

Na čo sa budú anketári pýtať

Zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach domácností EU-SILC 2005 (European Union Statistics on Income and Living Conditions) pozostáva zo štyroch dotazníkov označených písmenami A až D.

A. Zloženie domácnosti

Zisťovanie základných identifikačných údajov o domácnosti a jej členoch:

demografické údaje ekonomická aktivita vzťah medzi jednotlivými členmi domácnosti informácie o starostlivosti o deti do 12 rokov Za domácnosť odpovedá osoba, ktorá je na jej čele.

B. Údaje za hospodáriacu domácnosť

bývanie, vrátane úverov a pôžičiek, náklady na bývanie, dane z nehnuteľností, kvalita bývania príjem domácnosti sociálne vylúčenie na základe subjektívnych postojov odpovedajúceho finančná situácia z hľadiska schopnosti splácať bežné výdavky Za domácnosť odpovedá osoba, ktorá je na jej čele.

C. Údaje za osoby

základné a demografické údaje o osobách údaje o vzdelaní základné informácie o práci informácie o ekonomickom postavení informácie o zdraví údaje o príjmoch osoby informácie o poberaní sociálnych dávok údaje o poberaní rodinných dávok pri výchove detí Odpovedá osobitne každý člen domácnosti nad 16 rokov.

D. Sociálna situácia rodiny

Tento dotazník zisťuje údaje o rodinnej a sociálnej situácii domácnosti. Zameriava sa na medzigeneračný prenos sociálnej situácie, ktorý má ukázať, ako finančná a sociálna situácia rodiny môže ovplyvniť budúci život dospievajúcich detí.

Odpovedá osobitne každý člen domácnosti nad 16 rokov.

Zdroj: Štatistický úrad SR