BRATISLAVA - Najostrejšími a s výnimkou KSS aj jedinými vážnymi kritikmi európskej ústavnej zmluvy bolo vládne KDH, ktorého predstavitelia najčastejšie euroústave vyčítali, že v preambule chýba zmienka o židovsko-kresťanských koreňoch. "Európa bez Boha nemá budúcnosť," povedal poslanec KDH Alojz Pridal.
Predseda KDH Pavol Hrušovský apeloval, že kresťania musia bojovať za svoje právo slobodne kázať svoju vieru. "Veriaci kresťan, ktorý odpovie na otázku podľa svojho svedomia, nemá miesto v európskej komisii," vyhlásil. Narážal tým na neúspešného kandidáta na eurokomisára Rocco Buttiglioneho, ktorý neuspel pre svoje názory na homosexualitu ako hriech a postavenie žien.
Predseda poslaneckého klubu KDH Pavol Minárik dokonca povedal, že "súčasná Európa je christofobická a neznášanlivá".
"Podľa toho, čo ste povedali, keby ste boli v roku 1415 v Kostnici, Jan Hus by znova nemal šancu," odkázal KDH Miroslav Maxon z HZDS.
Aj Jozef Banáš z SDKÚ povedal na adresu KDH: "Nehlasovali ste za ústavu tohto štátu, za ktorú teraz tak bojujete." Kresťanským demokratom pripomenul, že iniciovali zmluvu s Vatikánom, "ktorá je nevypovedateľná a do suverenity Slovenska zasahuje viac ako európska ústavná zmluva". Banáš si odpor KDH a KSS voči zmluve vysvetlil tak, že pre jedných je dokument "príliš socialistický, pre druhých príliš demokratický". (rp)
Čo podľa Hrušovského Slovensko nepresadilo
Slovenský parlament 23. septembra 2003 prijal uznesenie, v ktorom zhrnul hlavné výhrady a očakávania voči Ústave pre Európu. Predseda KDH a parlamentu Pavol Hrušovský tvrdí, že ani jedna z kľúčových požiadaviek nebola splnená, preto by euroústavu náš parlament nemal ratifikovať.
Zoznam požiadaviek, ktoré podľa Hrušovského neboli akceptované:
- Poslanci žiadali zmenu názvu dokumentu na Ústavná zmluva Európskej únie. Materiál si ponechal pôvodný názov - Zmluva o Ústave pre Európu.
- Parlament požadoval zmienku o kresťanstve v preambule, nestalo sa.
- Slovensko chcelo zachovanie princípu jedna krajina, jeden komisár. Od roku 2014 budú mať vlastného komisára iba dve tretiny krajín.
- Slovenský parlament žiadal upustenie od hlasovania kvalifikovanou väčšinou a ponechanie súčasného stavu, keď sú hlasy malých štátov rovnako dôležité ako veľkých.
- Poslanci odmietali oslabovanie politiky jednomyseľnosti. V súčasnom znení ústavy bol princíp jednomyseľnosti vo viacerých oblastiach zmenený na rozhodovanie pomocou kvalifikovanej väčšiny.
- Slovensko presadzovalo zachovanie rotujúceho predsedníctva Európskej rady. Namiesto toho bude mať rada predsedu voleného na 2,5 roka s možnosťou znovuzvolenia. (rp)
