Tesne po hlasovaní. Okolo premiéra Mikuláša Dzurindu sa zhŕkli poslanci najmä z SDKÚ.
Predseda HZDS Vladimír Mečiar dokonca hovoril, že si želá vznik Spojených štátov európskych.
Prevažoval názor, že zmluva nie je dokonalá, ale ide o prijateľný kompromis. Aj premiér Mikuláš Dzurinda priznal, že nejde o ideálny text, ale vyzdvihol, že sa v procese písania zmluvy podarilo Slovensku zachovať autonómiu v dôležitých otázkach, akými je napríklad daňová politika. "Máme silu, aby sme takýmto tendenciám bránili," odpovedal na varovanie, že nás únia pripraví o suverenitu.
Minister zahraničných vecí Eduard Kukan z SDKÚ presviedčal, že Európska únia zostane úniou národných štátov. Členským krajinám zostane aj v novej únii právo veta v otázke daní, zahraničných vecí a čiastočne v sociálnej politike. V krajnom prípade môže každý štát využiť možnosť z únie vystúpiť.
Diskusia trvala celý deň za kolísavého záujmu poslancov. Najmenej ich počúvalo prejav Pavla Minárika z KDH - v jednej chvíli ich bolo iba 11. Minárik práve vtedy varoval pred rizikami, ktoré KDH vidí v charte ľudských práv, začlenenej do euroústavy. Označil ju za časovanú bombu, ktorá hrozí prerásť v tyraniu európskych sudcov. Charta vraj v sebe zahŕňa riziko, že aj bez akéhokoľvek hlasovania a súhlasu bude Slovensko musieť akceptovať potraty či registrované partnerstvá. KDH ďalej kritizovalo, že prvky posilňovania právomocí národných parlamentov v novej ústave sú iba formálne.
Predseda KSS Jozef Ševc mieni, že zmluvou získajú iba veľké členské štáty a ďalej rozbujnie "rozsiahla byrokracia bez akejkoľvek demokratickej kontroly".
SMK ústavu podporila napriek tomu, že by podľa Gyulu Bárdosa privítala presnejšiu definíciu postavenia menšín.
Časť poslancov kritizovala, že u nás nebude o ústave referendum. Tvrdia, že ide o vstup do štátneho zväzku, a o tom mali rozhodovať občania. "Čo ešte musí únia mať, aby bola štátom?" pýtal sa Branislav Opaterný zo SF.
Referendom euroústavu ratifikuje 10 členských krajín únie, okrem iných aj Česko. Najvážnejšia je situácia vo Francúzsku, kde reálne hrozí, že ľudia zmluvu odmietnu. Podmienkou na to, aby nadobudla účinnosť, je súhlas vo všetkých členských krajín. (rp)
Čo je v euroústave?
hodnotami Európskej únie sú pluralita, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a neprípustnosť diskriminácie. Únia má právnu subjektivitu na medzinárodnej scéne, každý občan členského štátu únie získava aj európske občianstvo, ktoré pôvodné nenahrádza, ale doplňuje. Zabezpečuje právo slobodného pohybu a zotrvávania na území členských štátov, právo voliť a byť volený do európskych inštitúcií, súčasťou zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu bude Charta základných práv, ktorá doteraz nebola právne záväznou a je obšírnejšia ako Európsky dohovor o ľudských právach a základných slobodách, ústava vymedzuje oblasti, v ktorých členské štáty preniesli právomoci do pôsobnosti únie, medzi výlučné právomoci únie budú patriť hospodárska súťaž v rámci vnútorného trhu alebo obchod s tretími krajinami. Zúži sa počet oblastí, v ktorých môžu členské štáty uplatniť právo veta, od roku 2009 sa bude v únii rozhodovať väčšinou najmenej 55 percent členských štátov. Nesmie ich byť menej ako 15. Počet ich obyvateľov musí byť minimálne 65 percent obyvateľov všetkých štátov únie, novinkou je možnosť vystúpiť z únie, v súčasnosti má v rozhodujúcej inštitúcii únie - Európskej komisii - každý z 25 členských štátov únie jedného komisára, od roku 2009 ich bude iba 15. Vyberaní budú na základe princípu rotácie, novou funkciou bude minister zahraničných vecí, aby bol postup únie jednotnejší oproti ostatnému svetu. Rovnakou novinkou bude aj stály predseda Európskej rady, ktorá sa skladá zo šéfov vlád a štátov. Ukončí sa tým rotujúce predsedníctvo, predseda rady bude vo funkcii 2,5 roka s možnosťou znovuzvolenia, ústava zavádza spoločnú azylovú politiku a spoločnú politiku v oblasti prisťahovalectva, rozširuje sa policajná a súdna cezhraničná spolupráca.
