stoj sa rodí z betónových sídlisk, zo zastrčených dier bez nádeje na budúcnosť, z rodín, ktoré žijú ako najlepšie vládzu. Ich texty sú však aj láskavé, lebo raper má pod pódiom "svojich ľudí", bratov, ktorí sa postavia za neho vždy, keď treba.
"Pi...," zakričí vyholený chlapík v sivých voľných teplákoch (najznačkovejšie raperské oblečenie) a priateľsky sa zvíta s ostatnými. Dvoma tanečnicami, dvoma dídžejmi, jedným breakdancerom a raperom Egom. Muž s očividným rešpektom sa volá Rytmus a jeho kapela Kontrafakt vyráža na turné. Prvé hip-hopové turné v dejinách slovenského hip-hopu.

Z podzemia na turné
Cez Piešťany, domovské mesto skupiny Kontrafakt, sa autobus musí predierať kľukatými uličkami v centre. Nech všetci vedia, že Rytmus, Ego, dídžej Aneš a ich hostia majú vlastné turné, koncertnú šnúru s názvom Murdardo Mulano Tour. To si v dnešných podmienkach na Slovensku nemôže dovoliť hociktorá kapela. Len pár úspešných.
Deti nadšene skáču, mladé baby sa usmievajú a nesmelo mávajú do okien a chalani kývu hlavami, keď si na autobuse prečítajú, koho vezie.
Na parkovisku pred autoservisom sa ozve rana - dievča za volantom to napálilo priamo do auta pred ňou, nevšimlo si ho, lebo hlavu vykrúcalo za kontrafakťáckym autobusom. "Toto sa nám stalo aj v Košiciach," smutne hovorí dídžej Aneš. Rytmus utešuje vystrašenú posádku auta a ako odškodné rozdáva podpisy majiteľovi auta aj majstrom, ktorí vybehli z autoservisu. Hip-hop vyšiel z podzemia na scénu, kde si meria sily s popom a momentálne víťazí.

Chleby od rodičov
Ešte pred chvíľou chcel Rytmus niečo vyviesť bezdomovcovi ležiacemu v tráve, nakoniec ho len s rozbehom preskočil, čo bezdomovca vymrštilo do udivenej pózy. Veselí "lotri" sa menia na slušných chlapcov, keď Aneškov otec donesie k autobusu lieky na hrdlo a igelitku plnú natretých chlebov. "Dobrý deň, ujo," zdravia ho hip-hoperi, aj živý band Mariána Čekovského, ktorý sprevádza Kontrafakt na pódiu. Hip-hop sa na nič netvári, je o živote a o tom, čo a ako žijeme. Chleby od rodičov na cestu k tomu tiež patria.

Čo všetko sa dá na ulici mesta
Život hip-hoperov sa odohráva na ulici, kde sa dá rapovať do hudobného podkladu šinúceho sa z reprákov, dá sa predvádzať beatbox - celá súprava bicích zahraná jednou ústnou dutinou. Alebo tancovať breakdance - lámavé pohyby rúk a nôh, ktoré akoby sa ohýbali aj do opačnej strany - B-boys sa vrtia na hlave, skáču po rukách a vo vzduchu si prepletajú končatiny. Na ulici sa dá wrajtovať - písať po stenách a sprejovať na ne graffity obrázky. Na ulici sa formuje názor, pevný ako betón pod nohami.
"Väčšina hip-hoperov je čistá lúza, chudáci bez peňazí," hovorí raper Rytmus, keď sa rozprávame o výzore a oblečení. Máloktoré zo sídliskových detí si môže dovoliť značkové oblečenie, musia byť spokojní s najlacnejšími voľnými džínsami ašiltovkou, ale ani obliekať sa značkovo nie je hanba. Ak na to raper má, nebude sa hrať na chudáka. "Žil som tiež typický sídliskový život bez peňazí," hovorí Rytmus. O čom budeš rapovať, keď sa staneš úspešným a bohatým? "O tom, ako som sa dostal zo stoky hore," odpovedá.

Zvuk ulice skvalitnel
Čas úspechu a slávy je na dosah ruky, lebo slovenský hip-hop prerastá za hranice komunity. Najrôznejší mladí ľudia v ňom vidia seba, a tak veľký potenciál hip-hopu vidia zrazu aj veľké vydavateľstvá, ktoré doteraz neprejavili vážnejší záujem.
Prvou výnimkou bola kompilácia Zvuky ulice, ktorá vyšla v Monitor/EMI. Netrafila však dobu, lebo v roku 2000 bol aj slovenský hip-hop už o niečo ďalej než na nahrávke z prvej polovice deväťdesiatych rokov. Amatérske nahrávky s textami "MC Erik MC Erik, si veľký k...." si ľudia púšťali skôr z recesie. Čo sa odvtedy v hip-hope zmenilo?

Skvalitnel. Hudbu robia uznávaní dídžeji, napríklad DJ Aneš má za sebou víťazstvo v slovenskom kole súťaže DMC a Rytmus s beatboxom skončil druhý na majstrovstvách v Rakúsku. Texty prestali prvoplánovo kopírovať témy, ktorým sa venujú raperi v zahraničí, domáci raperi našli dosť živnej pôdy okolo seba. Medzičasom vydali svoj album Trosky zo Zlatých Moraviec, čo začal samplovať hudbu Deža Ursinyho a do hip-hopu vniesli inteligentný humor. Potom vydal album aj umelý produkt vydavateľstva, raper Hélico a pohorel - anglickými textami dal najavo, že hip-hop nie je pre všetkých. Lenže sa mýlil.
Domáci hip-hop pre všetkých nahrali a narapovali Vec, bývalý člen Trosiek na albume Dobré ráno, Čistychov, bývalý líder združenia Názov Stavby na albume Né produkt, aj piešťanský Kontrafakt na platni ERA.

Prvé v slovenskej histórii
Rytmus vymenúva fakty, ktoré v reči raperov jasne hovoria, prečo má Kontrafakt požívať na scéne najväčší rešpekt: za predaj platne ERA dostali prvú zlatú platňu v histórii slovenského hip-hopu - zlaté platne, ktoré sa dávajú za 5000 a viac predaných platní, dnes nezbiera veľa kapiel. Od televízie MusicBox získali ako prví hip-hoperi cenu za najúspešnejšiu skupina roka. Ich prvý klip Dáva mi, ktorý Jopo nasadil do markizáckej hitparády Deka, prevalcoval hitparádu tu aj v Čechách. Objavil sa dokonca na nemeckom hudobnom kanáli VIVA.
"KF išiel dlho v undergrounde a vybudoval si rešpekt. A keď vydal album v Sony Music, otvoril ostatným hip-hoperom dvere, lebo vydavateľstvá si ich začali všímať," hovorí Rytmus. Podpísaním zmluvy s veľkou vydavateľskou stajňou sa stalo niečo neuveriteľné. Hudobné vydavateľstvá si všimli hip-hop.

Podivný pakt otvára dvere
Keď má raper z podzemia zrazu podpísať zmluvu s oficiálnym vydavateľom, v jeho vnútri sa odohráva boj. Odrazu je tu šanca dostať svoju hudbu medzi ľudí, ale pakt s komerčnými vydavateľstvami zaváňa neistotou - čo ak budeme musieť z textov povyhadzovať nadávky, čo ak budeme musieť vystupovať v trápnych reláciách, dávať rozhovory do celebritných bulvárov?
"Zmluvu s vydavateľstvom sme nepodpísali hneď," hovorí Ego. "Rozoberali sme ponuky, dali sme si poradiť, obvolali sme známych, zvážili sme plusy a mínusy."

Nedopadlo to tak zle. Vydavatelia sa zmierili s tým, že hip-hop bude používať vulgárne a sprosté slová a bude zo života, inak že by stratil to, prečo má u poslucháčov úspech.
Robo Sedlák, ktorý v Sony Music uzatváral s Kontrafaktom zmluvu, hovorí, že na kapelu ho upozornil kolega, ktorý hip-hop mapuje už roky. Povedal, že na scéne je veľká star, ktorá v Čechách na hip-hopových akciách hrá ako headliner. Vydavateľstvo ich oslovilo a pozvalo na pohovor. "Nemôžem povedať, že toto je môj štýl hudby, ale boli dobrí takí, akí sú," hovorí Sedlák. Preto nič nenamietal proti vulgárnym výrazom v skladbách. Chalani trvali na tom, že takto rozprávajú bežne a ak by spievali inak, nik by im to neveril. "Musel som prehryznúť vulgarizmy, ale veď čierny hip-hop je taký istý, ešte horší. Beriem to," dodáva vydavateľ.

Rytmus hovorí: "Nie sme od vydavateľstva ničím závislí, zarábame si koncertmi a vydavateľstvo nám akurát zabezpečuje dobrú distribúciu albumu." Kontrafakt nestratil ani rešpekt kolegov. Naopak, ako povedal Rytmus, otvoril dvere ostatným hip-hoperom, po ktorých je teraz vo vydavateľstvách zhánka. "My sme stále rovnakí. Stále robíme tú istú hudbu, a keď sa to ľúbi aj ostatným, poteší to," dodáva Ego.

Čo sa ľuďom páči na hip-hope?
"Chceme osloviť obyčajných ľudí s textami, ktoré sú o živote. Naše texty sú pre obyčajných ľudí, ktorí žijú normálny život. Nehrajú sa na nič iné, nežijú v pi....nách, nepredstierajú, že sú slušní. Normálny Slovák, ktorý dojde do roboty, sem-tam sa naj..., sem-tam sa poháda so ženou," vysvetľuje Rytmus.
Raper Ego vidí prínos hip-hopu v tom, že "podáva také veci, čo doteraz iné žánre nerozoberali. Nedáva si servítku pred ústa. Možno je taký aj punk, ale ten nemá toľko slov." Naozaj, toľko slov, viet a odkazov, čo rýchlym prúdom reči (flow) dokážu dostať do jednej skladby raperi, sa nezmestí do žiadnej inej rockovej ani folkovej pesničky.
Raperi sa s veľkou chuťou hrajú so slovami a rýmami, vychytávajú rôzne štýly v rámci hip-hopu. A ich poslucháči dostanú k hudbe ako bonus ešte raperskú módu, breakdance, alebo sprejovanie vozňov farbami.

Hlavne zo srdca
To, čo ľudí oslovuje na hip-hope, je také jednoduché, že by to nevymyslel žiaden promotér. Táto hudba totiž vyrastá priamo medzi nimi. Sila je aj v tom, že hip-hoperi sa nepotrebujú tlačiť do hlavného mesta na to, aby sa presadili. Rytmus hovorí: "Nezáleží na tom, odkiaľ je hip-hoper. Vystupuje vždy sám za seba, hoci rapuje aj v New Yorku. Rap je o tom, že prezentuje mesto, v ktorom žiješ. My reprezentujeme Piešťany a aj v textoch hovoríme piešťanským slangom."

Každý raper má aspoň jednu skladbu o tom, že raz bude mať vilu, luxusné auto, tučné zlato a kopu báb. A vraj to nie je len póza. "Jasné, že každý to chce. My sme však nezačínali robiť hudbu preto. Keď tie veci prídu, bude to dobré," hovorí Ego.
"Typické slovenské predsudky každý si všíma ko...iny," zareaguje Rytmus.
Ako sa dá udržať si postreh voči okoliu a stále vidieť jasne, aj keď sa už krútite v šoubiznise? "Študuješ okolie a hlavne vieš, čo je dobré a čo je zlé. Hlavne to musí ísť zo srdca."
"Veď to vidíš, keď pozeráš na moderátorov v televízii - takto sa ľudia medzi sebou v normálnom živote nerozprávajú," dodáva Ego.

Chcem vidieť kývať vaše hlavy
Čo sa zmení v slovenskom hip-hope, keď vyliezol z undergroundu? Jeho reprezentanti odhadujú, že to tu bude ako v Amerike, kde hip-hop počúva hocikto. Bude sa hrávať na akciách, tam, kde sa doteraz hrával gitarový pop, skupiny si budú pozývať raperov na svoje albumy.
Ego: "Stále na nás chodia nové a nové vrstvy ľudí." Že je hip-hop "in", sa dozvedeli aj snobi, ktorých vidno na hip-hopových akciách. "V pohode, asi im naše texty niečo dávajú," komentuje to raper z Kontrafaktu. Vie, že na každom koncerte má hlavne "svojich ľudí". "Ľudí, ktorí stoja za mnou a sú na mojej strane, lebo vedia, ako to beriem a akú mám cestu."
"Ľudia, ktorí s nami kývu hlavami."

Ešte pred pár rokmi sa o hip-hope hovorilo na verejnosti len veľmi sporadicky. Raperi, tanečníci breakdance, sprejeri mohli bez veľkého záujmu spoločnosti budovať svoju mestskú subkultúru. Ako vtedy pre SME hovoril Midi z dnes už neexistujúcej kapely Trosky, "hip-hop nie je veľmi akceptovaný, to je však pre vývoj hip-hopovej scény len dobre". Dnes má každé zo svetových zástupcov vydavateľských značiek aspoň jedného rapera v svojom katalógu. Čo to znamená? Hip-hop sa tak dostane k širšiemu publiku, ktoré nemusí byť aktívnym fanúšikom hip-hopu, stačí, že ich oslovuje a kúpia si album. Pre hip-hoperov to bude znamenať do istej miery satisfakciu za to, že svoje umenie robia už dosť dlho na to, aby si ich niekto všimol, no na druhej strane budú musieť vyriešiť to, ako sa nestať len komerčnou súčasťou šoubiznisu, lebo práve nekonformnými ostrými názormi na spoločnosť sú iní, odlišujú sa od iných kapiel a iných žánrov. Pozornosť venovaná žánru hip-hop prinesie zaujímavú hudobnú spoluprácu a obohatenie zvuku slovenskej popscény. Dídžeji, ktorí hrávajú s rapermi, majú iným hudobníkom čo ponúknuť. Zaujímavý výsledok prinieslo turné skupiny Kontrafakt, ktorá sa na pódiu spojila so živými hudobníkmi. Známy inštrumentalista a originálny človek Marián Čekovský dal v Košiciach dokopy kapelu, pozostávajúcu z klávesov, gitár a bicích. Živá kapela dala koncertu nový rozmer. Toto vystúpenie nebolo len pre skalných hip-hoperov, ale pre všetkých fajnšmekrov, ktorí majú radi aj dobré funky a R&B. Okrem Kontrafaktu vystupoval ako hosť turné Vec, legenda slovenského hip-hopu, ktorého "veci" sú o čosi sofistikovanejšie a spolu s ním mladý talentovaný raper Kardinál Korec - umelecké mená raperov nie sú maličkosťou. Sprevádzal ich prešovský dídžej Jazzy. Ďalším dídžejom na šnúre bol Fazo, ktorý hral do tanca breakdancerom. Pred pódiom sa odohrával battle - "súboj" umenia miestnych tanečníkov verzus chalanov z bratislavskej breakdancovej akadémie. Skončil sa vzájomným rešpektom.

Autor: DENISA VOLOŠČUKOVÁ / Foto: JÁN KROŠLÁK