Syn je vďačný otcovi, že bol naňho vždy prísny

Marián Hossa dáva druhý gól Slovákov do švajčiarskej siete. Brankár Martin Gerber si s prvým pokusom poradil, ale na dorážku už nestihol zareagovať. FOTO - REUTERS

Rýchlik na korčuliach, blesk na ľade, kúzelník s pukom - tieto i podobné prívlastky si vo svojej hokejovej kariére vyslúžil útočník slovenskej reprezentácie a kanonier z tímu NHL Ottawa Senators MARIÁN HOSSA. Na trenčianskom zimnom štadióne mu po otcovi prischla prezývka "Feri", ale syn nechcel predĺžiť rodinnú tradíciu obrancov. Odmalička ho to ťahalo do útoku, kde mohol strieľať góly. Stal sa príkladom aj pre mladšieho brata Marcela. Na majstrovstvách sveta sa všetci traja Hossovci zišli v reprezentácii Slovenska - otec František (50) je hlavným trénerom, Marián (26) patrí medzi opory mužstva a Marcel (23) prežíva premiéru na šampionáte.

Marián patrí medzi najväčšie hviezdy majstrovstiev sveta. Prišiel s vizitkou piateho najproduktívnejšieho hráča v poslednej odohranej sezóne NHL 2003/04. V základnej časti skončil s 82 bodmi v 81 zápasoch piaty, pred neho sa dostali len Martin St. Louis, Iľja Kovaľčuk, Joe Sakic a Markus Näslund.

V tejto sezóne počas výluky v NHL zostal v slovenskej extralige, aby pomohol materskému klubu Dukla Trenčín, a vyše dvoch mesiacov hosťoval vo švédskej More IK.

Pamätáte si útržky z otcovej kariéry vo federálnej lige v drese Dukly?

Len veľmi matne. Viem, že patril medzi defenzívne typy hráčov, hral jednoducho, obetavo, dôrazne, vrhal sa do striel. Chcel som sa dopátrať aj k televíznym záberom z jeho najpamätnejšieho zápasu s Plzňou na brnianskom ľade v závere sezóny 1977/78, keď sa až po osemnástich nájazdoch rozhodlo o udržaní Dukly v prvej lige, no zatiaľ bezvýsledne.

Netlačil vás v mladosti do obrany?

Nikdy. Pri rodinnom stole občas spomíname na naše hokejové začiatky a hneď je jasné, že odmalička som sa tlačil na vhadzovanie buly. Chcel som hrať dopredu s ťahom na bránku súpera. Smejem sa, že po otcovi mi zostal výrazný nos, v ktorom je vraj ukrytý čuch na góly.

Neprevládajú v otcovej práci trénera defenzívne prvky? Nezväzuje útočníkov povinnosťami v obrane?

Snaží sa o vyvážený hokej, dbá na dodržiavanie taktiky. Zakladá si na plnení úloh smerom dozadu, aby sme neotvárali obranu a potom je po získaní puku možnosť vyraziť do útoku. Ofenzívnym typom hráčov necháva v útočnom pásme dosť priestoru na kreativitu.

Na lavičke počas zápasu sa príliš nevzrušuje, zostáva v pokoji. Aký je v kabíne?

Je pravda, že počas zápasu býva pokojný, ale v šatni si povie svoje a vie dať veci na správnu mieru. Svojím prístupom mi pripomína nášho bývalého trénera v Ottawe Jacqua Martina.

Čo vie otca-trénera vytočiť?

Maličkosti, napríklad nedochvíľnosť.

Kedy ste ho naposledy videli rozčúleného?

Pred pár dňami na tomto šampionáte. Po jednom zápase sme došli do autobusu s meškaním, zdržali sme sa pri rozhovoroch s novinármi.

Spomeniete si, kedy ste dostali od otca bitku?

Mám ju pred očami, hoci to bolo pred desiatimi rokmi. Dostal som sa do prvého mužstva Dukly, doma som mal presne stanovenú večierku. V ten večer som sa s chalanmi vonku trochu pozabudol, dvere nášho bytu som potichu otváral už hlboko po desiatej a zrazu sa mi z tej facky rozsvietilo.

Zdá sa, že vás držal nakrátko.

Bol na mňa prísny a dnes mu za to ďakujem. Raz som mal ako dorastenec narazenú ruku, nemohol som držať hokejku. Namiesto tréningu som zostal doma pri televízore. Keď prišiel otec domov, hneď ma poslal na štadión - že korčuľovať sa dá aj so zranenou rukou.

Viete si predstaviť, že by sa raz ako tréner mohol presadiť aj v NHL?

Skôr nie než áno. Tam je trénerov viac ako dosť a všetci vyrastali v prostredí zámorských klubov. Všetko poznajú do detailov. Európania sa na poste trénerov v NHL zatiaľ výraznejšie neuplatnili.

Kto je pre vás najlepší tréner?

Určite otec. Odmalička mi radil, vychovával, hnal ma do hokeja.

Na mamu Mariku zostali povinnosti v domácnosti. Ako prežíva terajší šampionát?

Mamina sa nám úžasne venovala, prežívala s nami víťazstvá aj prehry. Aj dnes je napätá, ako dopadne mužstvo vo Viedni. Chodí nás do Rakúska povzbudzovať na každý zápas.

Spolu s vašou priateľkou Janou. Kde ste sa spoznali?

S Jankou sa poznáme z Trenčína. Je športový typ, rozumie sa hokeju, je pre mňa oporou. Odkedy sme spolu, prináša mi šťastie.

Pred zápasom s Kazachstanom pribudol na súpisku Slovenska aj váš brat Marcel. Ako ste na to zareagovali?

Potešilo ma to, ale súpiska je záležitosť trénerov i realizačného tímu. Iste nebude mať na ľade toľko priestoru, ako keď sme spolu hrali vo švédskej More, ale skúsenosti zo šampionátu mu v kariére pomôžu.

Hokejoví odborníci často porovnávajú Marcela s vami. Radíte mu ako starší brat?

Upokojujem ho, aby sa nepozeral na porovnávanie. Máme síce také isté korčuľovanie, ale on je úplne iný typ hráča. Je silný, vie vybojovať puky i streliť gól. Keď bol mladší, tak sa pýtal, čo a ako má robiť. Teraz má svoj rozum, hral v Európe aj v zámorí. V tejto sezóne sa nám splnil sen, zahrali sme si v jednom mužstve - v klube i v reprezentácii.

Ste podobné typy aj v súkromí?

Marcel je trochu flegmatik, z času na čas vie vypeniť. Ja sa snažím brať veci s nadhľadom, hoci sa tiež viem nazlostiť. Ale skúšam všetko obrátiť na žart. Tak je život krajší.

Prečo nebývate počas MS v hoteli spolu?

On je mladší, má svojich kamarátov. Ja som na izbe s Rišom Lintnerom, Marcel si najlepšie rozumie s Majom Gáboríkom. Aj tak však trávime veľa času. Napríklad pri hraní playstation futbalovej euroligy.

Ktoré je vaše mužstvo?

Ja som vždy Juventus, brat je AC Miláno, ďalší majú Real Madrid a podobne. Dokážeme pri hre presedieť aj tri hodiny v kuse.

Vie sa o vašej záľube: máte zbierku hokejok s podpismi. Akú si odnesiete z Viedne?

V Ottawe mám v pivnici asi dvadsať hokejok známych hráčov - Bondru, Šatana, Demitru či Larionova, Stevensa, Hulla, Forsberga a ďalších. Teraz by som najviac túžil po hokejke s podpismi hráčov Slovenska po zisku medaily.

Vy sám hráte s alumíniovým modelom bauerky, ktorú vám robia na mieru. Alebo si ju ešte musíte upraviť?

Dostanem hokejky na mieru, pravda zakaždým si ju ešte pohladím, čepeľ mierne ohnem alebo naopak viac vyrovnám. To je už skôr psychologická hra. Rovnako sa s ňou pohrám pri páskovaní, čo som sa naučil od starších spoluhráčov. V Ottawe som najviac odkukal od Švéda Alfredssona.

V kanadskom hlavnom meste patríte medzi najobletovanejších hráčov. Ako vám chutí popularita na Slovensku?

Už som si zvykol, že záujem médií a okolia býva vrtkavý. Podľa toho, ako sa mi darí na ľade. Stalo sa, že som nedal gól viac zápasov za sebou a kamery, noviny sa zamerali na mňa. Držím sa zásady, že ani pri úspechu netreba lietať v oblakoch, lebo rýchlo môže prísť pád. Opakujem si po anglicky: Never too high, never too low. Držím sa v strede. Neodmietnem fanúšika so žiadosťou o podpis, pristanem novinárovi so žiadosťou na rozhovor, ale nerád sa vytŕčam na pódiách či v televíznych reláciách.

Majstrovstvá sveta v Rakúsku spejú do rozhodujúcej fázy. S čím budete spokojný na ich konci?

Som už na piatom šampionáte a dosiaľ nemám medailu. Každým rokom som sa k nej približoval, no aj vlani sme skončili štvrtí. Ešte nikdy sme nemali také dobré mužstvo. Bol by som veľmi sklamaný, ak by som sa domov opäť vrátil naprázdno.

NAJ Mariána Hossu

Najlepší zápas v kariére

* Pred dvoma rokmi som do siete Atlanty nastrieľal štyri góly a navyše som si zapísal aj asistenciu. V ten deň mi vyšlo všetko, na čo som siahol.

Najsmutnejší zápas v kariére

* Prehra v siedmom zápase semifinále play off o Stanley Cup s New Jersey 2:3, diabli sa potom stali víťazmi trofeje.

Najdôležitejší gól

* Dal som už zopár víťazných, ale na ten najdôležitejší stále čakám.

Najväčší hokejový vzor

* Wayne Gretzky. Zo súčasných Peter Forsberg.

Najkrajšie mesto na svete

* Trenčín. Mám svoju obľúbenú kaviareň, z ktorej je výhľad na hrad. Dobre sa cítim aj v teple na Floride.

Najlepší relax

* Doteraz som si najlepšie oddýchol pri mori, v posledných zimách som prišiel na chuť lyžovačke.

Najlepšia muzika

* Elán, Pavol Habera, U2, Metallica, Bon Jovi.

Najlepší film

* Kurvahošigutntág s Bolekom Polívkom. S českými kamarátmi som ho pozeral aj v Kanade, poznám ho už naspamäť. A tiež americký Tommy Boy.

Najobdivovanejšie auto

* Porsche GT2. Kúpim si ho, keď budem starší. Teraz ma plne uspokojuje tristokoňový športiak Mercedes SL 500. Na maďarskej autostráde sme išli na preteky F1 dvestošesťdesiatkou.

Najvyššia pokuta na ceste

* Dvetisíc korún za rýchlosť.

Narodený: 12. januára 1979 v Starej Ľubovni

Klub NHL: Ottawa Senators, senátori ho draftovali v roku 1997 z 12. miesta

Ročný zárobok v NHL: 3,45 mil. dolárov

Štarty na MS: 1997, 1999, 2001, 2004, 2005

ZOH: 2002

V reprezentácii dosiaľ odohral 53 zápasov, dal 25 gólov

Štarty na MS

1997 Helsinki 9. miesto

1999 Oslo 7. miesto

2001 Hannover 7. miesto