Podľa viacerých odborníkov najelegantnejšia basketbalistka v slovenskej lige Andrea Kuklová počas svojej kariéry preskákala viac než dosť. Začínala v Poprade pod vedením Jozefa Barana, basketbalovo sa najviac zviditeľnila vo vtedajších VSS Košice, z ktorých v roku 1992 odišla do zahraničia. Dobré meno sebe a nášmu basketbalu robila v Mníchove, ako aj vo francúzskych celkoch Aix-en Provence a Tarbes. V rokoch 1998 a 1999 pôsobila vo WNBA v tíme Phoenix Mercury, ktorému v lete 1998 pomohla k zisku titulu vicemajstra tejto prestížnej súťaže.

Po skončení vlaňajšej domácej sezóny ste sa s veľkými plánmi vrátili do WNBA. V tejto súťaži ste však nakoniec hrali počas celej sezóny len 13 minút. Svojrázna trénerka Millerová vás asi nemala veľmi v láske, keď vám po mesiaci oznámila, že si môžete baliť kufre.

"Tie náznaky tu boli už v minulej sezóne, keď ma aj napriek kvalitným výkonom postupne vynechávala zo zostavy. Po skončení predchádzajúcej sezóny však prišla za mnou a vyslovene sa mi ospravedlňovala za svoje správanie. Vyhlasovala, že by ma rada vo svojom tíme uvidela aj v tejto sezóne a že v nej budem dostávať viac príležitostí. Uverila som a skúsila som to ešte raz, lebo to bola pre mňa veľká príležitosť spoznať Ameriku aj z tej nebasketbalovej stránky. Žiaľ, dostávala som málo príležitostí a slabé výsledky družstva vyvrcholili mojím odchodom. Potom sme si s manželom mohli prenajať auto a detailnejšie spoznať túto krajinu."

Po návrate z Ameriky rozčeril v tom čase tak trochu stojaté vody nášho basketbalu váš prestup do Ružomberka. Predsa len, mnoho ľudí si ešte stále myslí, že vy a dvojica Smolek - Hejková akosi nepatríte k sebe. Čím vás presvedčili, aby ste prijali ponuku hrať za nich?

"Pán Smolek mi v prvom rade ponúkol šancu hrať dobrý basketbal na Slovensku a blízko domova. Keď som sa rozhodovala o ponuke z SCP, bol na tom košická Delta Management dosť zle. Nevedelo sa, či vôbec nastúpi v lige, a neprihlásila sa do Euroligy. To značne uľahčilo moje rozhodovanie. V hre síce boli aj Žabovřesky, no ich záujem zostal skôr v platonickej rovine."

Ako sa vám podarilo zžiť s ružomberským kolektívom, ktorý je až na malé obmeny v podstate pokope už veľmi dlhý čas?

"Bolo to ľahšie, ako som pôvodne očakávala. Dievčatá ma prijali veľmi dobre a uľahčili mi aj začiatky môjho pôsobenia v družstve. Musím uznať, že zatiaľ som v Liptove veľmi spokojná, keď mám možnosť zahrať si taký basketbal, aký ma baví. Vyhovuje mi aj tunajší herný štýl, záťaž je rovnomerne rozdelená na viacero hráčok. Najväčšou výhodou tohto celku je najmä to, že aj keď niektorá z hráčok nemá svoj deň, vždy je tu nejaká iná, ktorá ju dokáže nahradiť."

V tomto ročníku ankety o najlepšiu basketbalistku Slovenska ste skončili "až" na druhom mieste, keď o trinásť bodov viac získala vaša klubová spoluhráčka z Ružomberka Alena Kováčová. Čo si myslíte, v čom bola v tomto roku lepšia?

"Alena je úplne iný typ hráčky ako ja a hrá i na úplne inom poste. Navyše každý má inú predstavu o tom, ako by mala vyzerať najlepšia basketbalistka Slovenska. Alena excelovala vo Final Four Euroligy v Brne a nielen preto si toto ocenenie zaslúžila."

MARIÁN KIZEK