"Je otázne, či sa vyvolá väčšia neznášanlivosť prieskumom alebo tým, keď sa v televízii povie, že pre sto Rómov nám zaviedla niektorá krajina víza," povedal Pavel Urban. Analytik Ivo Samson zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku si myslí, že väčšina v prieskume opýtaných ľudí asi pochopila otázku správne. "Znamená to, že tých 60 percent ľudí je za segregáciu, čiže väčšina Slovákov je za to, aby Rómovia nemali plné práva, aby žili oddelene, mimo mesta, mimo osady, aby sa im skracovali dôchodky, prídavky, sociálne podpory." Výsledky takéhoto prieskumu môžu mať vážny dosah aj na obraz Slovenska v zahraničí. "Keď sa takýto prieskum dostane do zahraničia, inštitúcie a ľudia, ktorí sa zaoberajú Slovenskom, to samozrejme budú považovať za podporu pre svoje argumenty, že na Slovensku to nie je v poriadku. V stratégii vlády na riešenie problémov rómskej menšiny nie je nič, kde by sa Slovensko zaväzovalo, že urobí konkrétne kroky na riešenie rómskej problematiky. Keď sa k tomu pridajú výsledky prieskumu verejnej mienky, podľa ktorých je väčšina ľudí u nás za segregáciu Rómov, vyjde z toho Slovensko ako veľmi nebezpečný partner na integráciu," myslí si Ivo Samson. V žiadnom prípade však nie je za kritizovanie prieskumu. "Možno kritizovať, že nie je úplný, ale potom treba kritizovať aj ďalšie prieskumy." Presne opačná je situácia v susedných Čechách, kde sa imidž rómskej menšiny v očiach majoritnej časti spoločnosti od roku 1991 výrazne zlepšil. Pred ôsmimi rokmi súhlasilo 58 percent ľudí s názorom, že na Rómov platí jedine hrubá sila, teraz si to myslí o 19 percent občanov menej. Husársky kúsok sa zasa podaril vo Švédsku v súvislosti s neznášanlivosťou, kde spoločná kampaň štyroch najväčších denníkov proti neonacizmu a terorizmu vyvolala v tejto škandinávskej krajine veľký ohlas. Svoje odhodlanie plne sa dať do služieb protinacistickej kampane vyjadrilo navyše 114 organizácií.