Som vernou čitateľkou vášho denníka, vážim si hlavne profesionálnu úroveň vašich novín, a preto keď som si prečítala sťažnosť pána PhDr. M. S. (adresu máte v redakcii) uverejnenú vo vašich novinách dňa 8. decembra 1999, zamyslela som sa nad sebou a vstúpila som si do svedomia. Cítim spoluzodpovednosť aj vinu v tom, že aj ja som ako bývalá obvodná matrikárka nenapísala akademické tituly niektorým občanom pri osvedčovaní pravosti podpisu na listinách. Pamätám si, že spolu s kolegyňou sme za jeden stránkový deň overili aj 300 podpisov. Týmto sa ospravedlňujem občanom a zároveň im ďakujem za pochopenie, aj za to, že sa na mňa v novinách nesťažovali a nepožiadali o zápis do Guinessovej knihy rekordov.

DENISA HOLUBEKOVÁ,

Bratislava

Zdá sa, že je všetko v poriadku, že nám nič nechýba. Jesť máme čo, obliecť si máme čo, bývať máme kde, i keď je drahšie. Do úplného blahobytu a spokojnosti nám chýba - viera v Boha a vo večný život. Po tejto stránke musíme viac vedieť o živote sveta. Svet nebol Bohom stvorený ani nijakým iným spôsobom nevznikol. Svet trvá večne. Vždy bolo množstvo ľudí - milióny, národy, väčšie i menšie, muži, ženy i deti. Len tak sme sa narodili, že sme na určitom mieste žili a zomreli. Vskutku sme nikdy neprestali žiť, smrťou sme len unavení, vyrastením semena sa znovu narodíme. Máme viac príbuzných, rodičov, manželov, manželiek a detí i ostatných príbuzných, na rôznych miestach sveta. Ako sme sa tu dostali k svojim rodičom, tak sa dostaneme k ďalším našim príbuzným, nech sú hocikde vo svete. I pred tunajším naším narodením sme žili. Všetko má večný život, i keď nové prichádza a staré sa premiestňuje, ako generácie nasledujú. OTÍLIA KOKOŠKOVÁ,

Bratislava