Na výšku akciových kurzov vplývajú ako makro-, tak aj mikroekonomické faktory. Medzi najdôležitejšie makroekonomické činitele patrí hospodárska politika: čím vhodnejšia podnikateľská klíma vládne v príslušnom štáte, o to majú firmy lepšie vyhliadky na vysoké zisky. A práve zisk je najdôležitejším mikroekonomickým ukazovateľom na burzovom parkete, lebo najlepšie odráža kvalitu manažmentu, pracovitosť zamestnancov a predajnosť produktov. Keď vláda vyhlási trhovo orientovanú ekonomickú reformu, tento krok má vo všeobecnosti za následok vyššie kurzy. A podobne keď firemní manažéri oboznámia verejnosť s lepšími ziskovými vyhliadkami, táto správa podmieňuje rast hodnoty účastín. Ak sa však spoja priaznivé makro- a mikroekonomické informácie, potom sme na parkete nezriedka svedkami explózie kurzov. Takýto úkaz zažili pozorovatelia nemeckej burzy v predvianočných dňoch. Ľavicový kabinet Gerharda Schrödera sa rozhodol realizovať na nemecké pomery radikálnu trhovo orientovanú hospodársku reformu zameranú na zníženie daňového zaťaženia ako podnikov, tak aj občanov. Jedným z bodov reformného programu je pritom ustanovenie, že akciové spoločnosti nebudú musieť v budúcnosti platiť dane pri predaji časti svojho účastinného portfólia, teda veľkých akciových balíkov iných podnikov, ktoré získali v rámci dlhodobých kapitálových záujmov, najmä v snahe dosiahnuť a presadzovať ekonomický vplyv. Príklad: Deutsche Bank vlastní akciové balíky mnohých nemeckých priemyselných gigantov (povedzme DaimlerChrysler), ktoré získala pred rokmi v snahe ovplyvňovať dianie v týchto firmách vo svoj prospech. A podobne aj ďalšie nemecké banky a poisťovne - ale takisto nemálo priemyselných konglomerátov (napríklad Siemens) - sú vlastníkmi balíkov účastín iných nemeckých akciových spoločností. Dosiaľ si tieto akvizície ponechávali vo vlastníctve, lebo pri ich predaji by museli platiť dane. Navyše tieto balíky sa v účtových bilanciách objavovali vo svojej nadobúdajúcej hodnote, čo je iba zlomok ich dnešnej trhovej ceny. Len čo sa burziáni dozvedeli spomínanú dvojitú pozitívnu zvesť (trhovú reformu `a la Schröder a možnosť odpredať časť firemného akciového portfólia bez zaplatenia dane), tak si rýchlo vyrátali, že v Nemecku dôjde k zvyšovaniu ekonomického rastu: nižšie dane totiž znamenajú dynamický ekonomický vývoj (tým aj rast podnikových ziskov) a plánované prečistenie podnikových akciových investícií bude mať za následok nielen zvýšenie zisku bankových domov a poisťovní, ale aj rozťatie gordického uzla zvaného krížové akciové vlastníctvo nemeckých spoločností. Podniky budú môcť výhodne predať účastiny iných firiem a lepšie sa koncentrovať na vlastné kľúčové aktivity; nebudú musieť vynakladať energiu na riešenie problémov podnikov z iných priemyselných odvetví, ktorých sú spoluvlastníkmi. Štvrtkové dianie na nemeckej burze prekonalo všetky očakávania: DAX (index 30 najväčších nemeckých spoločností) sa za jeden deň zvýšil o 4,5 percenta na 6782 bodov (pričom ešte pred dvoma týždňami sa potácal okolo hranice 5300 bodov). Akcie poisťovne Allianz vystrelili 23. decembra o 11,9 percenta na 330 EUR, poisťovne Münchener Rück o 17,1 percenta na 255,30 EUR, akcie Deutsche Bank sa zvýšili o 14,8 percenta na 81,40 EUR a Dresdner Bank o 11,1 percenta na 52,70 EUR. Slovenské akcie na nemeckej burze sa neprebudili ani v posledný predvianočný deň zo svojho tuhého zimného spánku. Nafta Gbely zostala k 23. decembru oproti 14. decembru na úrovni 9,50 EUR, Slovakofarma na 48,00 EUR, Slovnaft na 14,50 EUR a Váhostav Žilina na ročnom minime 5,00 EUR. Jedine VSŽ Košice sa pohli - z 2,75 EUR klesli na 2,40 EUR.
JÁN ŠALGOVIČ, Mníchov
