S trinástym platom nateraz učitelia počítať nemôžu. Štát nemá 1,7 miliardy korún pre 150-tisíc zamestnancov. Sklamanie učiteľov je rovnako veľké ako klamanie a sľubovanie, ktoré mu predchádzalo. Nádej umiera posledná, len nevedno, či to platí aj vtedy, keď je malá. Peniaze z predaja slovenského podielu v Československej obchodnej banke mali adresáta skôr, ako vôbec prišli.
Štát platí učiteľov z daní, pretože musí. Z ústavy republiky vyplýva, že "občania majú právo na bezplatné vzdelanie na základných a stredných školách, podľa schopnosti občana a možnosti spoločnosti aj na vysokých školách". Nie je jasné, prečo sú na stredných školách príjmacie skúšky a v zákone zákonov nie je ani slovo o tom, že za vysokoškolské vzdelanie nemožno platiť. Mnohí občania neštudujú len preto, že sa nedostali do prieniku vlastných schopností a možností štátu. Bezplatnosť vysokého školstva je návodom na korupciu a prapodivne organizované praktiky "sprostredkovateľov", ktorých efektom je „zaplatený“ univerzitný diplom. To znamená, že študent nechodí do školy do školy, ale napríklad do sídla nejakej stavebnej firmy. A platí nielen za vzdelanie.
Trinásty plat ostane pre učiteľa epizódou z nepodareného seriálu dovtedy, kým sa bude musieť spoliehať na príjem štátu z predaja banky alebo čohokoľvek iného, kým niekto celkom zreteľne neurčí pravidlá a nespomenie si, kde sa naučil čítať a písať. Nik nemá pocit, že platí malé dane. Štát by z týchto peňazí uživil učiteľov, keby neprispieval na živobytie výskumnému ústavu trávnych porastov a iné nezmysly. Podľa počtu zamestnancov má každá slovenská tráva odborného tútora a je viac ako pravdepodobné, že štát rovnako dojímavú starostlivosť venuje nielen plodinám, ale aj mnohým ďalším veciam, o ktoré by sa celkom pokojne mohol starať súkromný sektor alebo aj nikto.
Vzniká zdanlivo bludný kruh. Úradníci a odborári sa boja reforiem, ktorých výsledkom bude stav, keď sa štát postará len o učiteľov, policajtov, vojakov a zabudne na ostatné "užitočnosti". "Bude veľa nezamestnaných," kričia. Rovnako silno volajú po znížení daní, lebo celkom správne pochopili amerického ekonóma Edmunda Phelpsa, ktorý tvrdí, že "veľký rast daní zaťažujúcich prácu a daní z osobných príjmov likviduje pracovné miesta v masovom meradle". Argument sa hodí, aj keď Slovenska neskúsený Američan pravdepodobne nehovoril o platoch platených z daní.
Trinásty plat učiteľov je iba okrajom otázky reformy spoločnosti. Nič sa nestane, kým za učiteľské platy budú horliť tí istí ľudia, ktorí sa bránia prepúšťaniu zbytočných úradníkov, teda samých seba. Alebo inak: aj učiteľské platy sú len prejavom priorít.
EDUARD ŽITŇANSKÝ
(Autor je reportérom týždenníka
Trend a biznismagazínu Duel)
