kresťanskej etiky, sociálneho učenia cirkvi, hodnoty kresťanstva vo vzťahu k úcte a ochrane ľudského života. Doslova zo dňa na deň sa nám otvorila sloboda voľby, akú sme nepoznali v celom 20. storočí. Naša spoločnosť sa mohla prihlásiť k tomu, čo jej štyridsať rokov chýbalo - k presahu ducha nad hmotou, k pokore a obete v prospech pravdy a dobra a ku kresťanskému humanizmu. Verejne sa síce proklamovalo prihlásenie k cyrilometodským tradíciám - kresťanstvu, ale v praxi sa to prakticky neprejavilo. V počiatočných rokoch sa nezakotvilo v našom národe to, od čoho sme tak veľa očakávali. V nemalej miere k tomu prispela aj nedôraznosť, nejednota vtedajších popredných politikov hlásiacich sa ku kresťanstvu. Aj v ich prípade sa prejavil vlastný záujem, vlastný prospech nad záujmom spoločnosti, národa. V liberálne orientovaných kruhoch sa začala ospevovať spasiteľská funkcia tvrdej trhovej konkurencie v zmysle hesla: Kto na to nemá, neprežije. To spôsobilo, že sa otvoril nevídaný priestor pre obyčajných šmelinárov, podvodníkov, zlodejov v tých najrozličnejších podobách. Bilancia prvých desiatich rokov slobody je reálne neutešená. Na jednu stranu misky môžeme smelo položiť veľké hodnoty, ktoré priniesol november, ako je: sloboda slova, sloboda vyznania, sloboda politického názoru, sloboda cestovania, sloboda pre podnikanie či množstvo všelijakého tovaru. Na druhú stranu misiek môžeme položiť negatíva: sociálne problémy, vysokú mieru nezamestnanosti, nárast kriminality toho najhrubšieho zrna, drogy, pornografiu, všemoc peňazí, korupciu, netoleranciu… Zdá sa, že negatíva prevyšujú nad pozitívami, to je však len zdanie, lebo sloboda je najväčší dar. A verím, že sa o desať rokov naplnia aj všetky naše ďalšie spoločné sny.

J. DRONZEK, Zalužice