November 1989. Radikálny zlom vo vývoji našej spoločnosti, ktorý ovplyvnil dianie vo všetkých oblastiach spoločenského života, školstvo nevynímajúc. Nadišlo krátke obdobie, keď v mysliach mnohých pedagógov skrslo množstvo myšlienok, ideálov a vízií, ako budú môcť bez zábran a následkov vyjadrovať svoje názory a realizovať svoje plány. Z chvíľkového radostného opojenia nás však začala vytrhávať tvrdá realita. Za desaťročné obdobie vývoja našej spoločnosti som nezaznamenal v oblasti zvyšovania vzdelanostnej úrovne našich študentov žiadne pozitívum. Naopak. Na jej úpadku sa v plnej miere podieľajú zodpovední pracovníci našej politickej a vládnucej moci. Pre finančníkov je úspornejšie, ak v školských službách zamestnávajú nekvalifikované sily. Sú relatívne lacné, sú spokojné, že majú prácu, a štát umožnil pracovať nezamestnaným. Zatiaľ tento fakt postihuje základné školy, ale čo bude ďalej? Určite mi dáte za pravdu, že na zvyšovaní vzdelanostnej úrovne žiakov sa veľmi málo podieľa fakt, ak nekvalifikovaní "učitelia" nemajú osvojené v mnohých prípadoch ani základné vedomosti z predmetov, ktoré učia. Som presvedčený, že mnohí z nich vynakladajú nesmierne úsilie a snahu na úspešné plnenie si učiteľského poslania - výchovu a vzdelanie mladej generácie. Avšak naplnenie tohto cieľa je také zložité, že k jeho realizácii len vôľa a snaha nestačia. Človek by sa ťažko dal operovať nekvalifikovanému lekárovi, ale naša spoločnosť pripúšťa, aby nekvalifikovaní učitelia učili naše deti. Asi si myslíme, že keď sa "pokazí" duša, nie je to až taký nedostatok, ako keď sa pokazí telo. Otázkou je, kde sa stratili čerství absolventi pedagogických fakúlt, na prípravu ktorých vynaložil štát nemalé finančné prostriedky? V mnohých prípadoch pracujú pod svoje spoločenské postavenie, ale nad finančné ohodnotenie oproti pomerom učiteľov. O (ne)vstupe absolventa vysokej školy do školských služieb rozhoduje v značnej miere fakt, že priemerný plat učiteľa je o 20 % nižší, ako je priemerný plat v hospodárstve. Pritom v rezorte školstva pracuje (zatiaľ) najviac vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Faktory nízkeho finančného ohodnotenia a stále sa zvyšujúcej nekvalifikovanosti priamo negatívne ovplyvňujú vzdelanostnú úroveň zatiaľ študentov, ale neskôr, ak nenastane radikálna zmena, celého národa. Toto však ani zďaleka nie sú všetky faktory ovplyvňujúce stupeň osvojenia si vedomostí. Možno medzi ne zaradiť aj mieru kvality práce pedagógov, slabú prepracovanosť ďalšieho vzdelávania učiteľov, nedostatočnú vzájomnú spoluprácu učiteľov v rámci predmetových komisií, slabú metodickú pomoc vo forme metodických materiálov a rôznych školení (náklady si musia hradiť školy alebo učitelia sami), žiadne zásobovanie škôl učebnými pomôckami, pripravované zmeny v dosiaľ bezplatnom školstve, výber vedúcich pracovníkov škôl (najprv sme ich demokraticky volili, teraz tam chcú ostať až do dôchodku), celkový zlý systém financovania školstva. Napriek uvedeným negatívnym vplyvom a faktorom naďalej výchova a vzdelanie mladej generácie patrí k najušľachtilejším a najkreatívnejším povolaniam. Páni politici, aj vy ste museli prejsť sitom vzdelávacích inštitúcií, aby ste sa dostali tam, kde teraz ste. Nezabúdajte na nás učiteľov a v hodnotovom rebríčku nás zaraďte na miesta, kde učitelia v modernom svete právom patria.
PaedDr. JOZEF NEMEC, Krupina
