Nemá ani štyridsať. Pretackala sa kľukatou cestou od závislosti až k abstinencii. "Prvýkrát som sa opila, keď som mala štrnásť. Len tak. S kamoškou. Nemala som žiadne výčitky, v našej rodine bolo pitie bežnou záležitosťou. Vydala som sa. Manžel pil, ja len zriedka, mali sme malé dieťa. On však pil intenzívne, až do bezvedomia. Bolo to peklo. Jeden deň povedal, dosť! Mala som sa tešiť, no nastal vo mne akýsi nepochopiteľný zlom. Začala som dobiehať zameškané. Bežala som takou rýchlosťou, že ma nebolo možné zastaviť. Spočiatku v práci pri všetkých možných príležitostiach. A bolo ich dosť. Začala som chodiť neskoro domov, vybľabotala som niekoľko výhovoriek, padlo pár faciek a šup do postele… Tancovala som, už ani neviem v ktorej zo žiarskych krčiem, na stole. Tancovali ste už na stole? Je to báječné. Ráno som sa prebudila, okolo mňa pusto, stôl smrdel špakmi, ruky sa mi lepili na prischnutú kolu s rumom… Nevedela som, čo tam hľadám, kabelku, rovnako ako hlavu, som mala vykradnutú. Dni mi plynuli v opare alkoholu. Ľahostajne, bez záujmu. Raňajkovala som koňak, obedovala víno, večerala vodku. Stalo sa zo mňa vychudnuté, trasúce sa torzo. Intímne styky s mužmi som neodmietala, často som ani nevedela, s kým to bolo. Nadratá, neschopná zohnúť sa ani po spadnuté kľúče, kŕčovito som visela na akomsi chlapovi, odprevádzajúcom ma domov. Byt zamknutý. Vrieskala som na celý panelák, trieskala a kopala do dverí. Potešenie a divadlo pre susedov. Manžel otvoril, prefackal ma, aby som vedela, že som doma. Ľahla som si do postele a v tom sa ku mne pritúlilo moje dieťa so slovami ‘Už nie som tvoje zlatíčko? Ty už nechceš byť mojou maminou?‘ Tieto slová mnou tak zamávali, že som si povedala, dosť! Obdobie prvých týždňov a mesiacov abstinencie bolo peklom. Dokázala som nesiahnuť po poháriku len s veľkým sebazaprením. Neviem, ako nahradím svojmu dieťaťu, ktoré je dnes už takmer dospelé, roky šťastia a bezstarostnosti, o ktoré som ho svojou krutosťou a nevšímavosťou okradla," dodala Saša. KATARÍNA SCHMIDTOVÁ