večera lepšie chutila. Vianočný stromček sa na Slovensku všeobecne rozšíril až po prvej svetovej vojne. Dovtedy ho mávali len v mestách - aj to zriedka. Ozdoby na stromček bývali jednoduché, doma vyrobené - orechy, jablká, rôzne reťaze z farebného papiera a mimoriadne krásne boli ozdoby zo slamy. Sklenené, fúkané ozdoby z českých sklární sa rozšírili až po druhej svetovej vojne. Aj keď vianočné stromčeky prišli k nám pomerne neskoro, na celom Slovensku, ale osobitne v banských oblastiach (Banská Štiavnica, Staré Hory) sa stavali jasličky - betlehemy, ktoré vyrábali baníci. Zásobovali nimi široké okolie a predávali ich v mestách na predvianočných trhoch. Figúrky zhotovovali z dreva. Náročnejšie betlehemy bývali aj pohyblivé - mechanické, najmä v kostoloch, kde boli aj veľké figúrky. Varenie vianočných jedál bolo veľmi náročné, pripravovalo sa viacero chodov. Ako prvé sa jedli oblátky s medom, ktoré sa piekli v starých formách zo 17. a 18. storočia. Piekol ich obyčajne pre celú dedinu rektor - učiteľ a organista v jednej osobe. Ako ďalší chod sa rozkrájalo jabĺčko na toľko dielov, koľko bolo členov domácnosti pri stole. Ak bolo vo vnútri zdravé bolo dobre, ak nie, znamenalo to , že rodinu môže počas roka postihnúť nejaká nehoda. Podobne sa rozdávali aj orechy. Ešte pred tým však pokropili stôl svätenou vodou. Ďalším chodom bola krupicová kaša s medom. Potom nasledovali kysnuté pečené buchtičky, zvané pupáky s makom, poliate maslom a mliekom. Ďalej nasledovala kapustnica so sušenými hríbami, slivkami či jablkami. Bola bez mäsa a masti dochutená len smotanou. Na južnom Slovensku alebo v niektorých iných mestách mávali miesto kapustnice rybaciu polievku z hlavy kapra (halászlé), v ktorej plávali kúsky ryby. Ako hlavný chod sa podával vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom (uvarené zemiaky pokrájané s cibuľou v octovom náleve). Potom nasledoval makový, orechový alebo tvarohový koláč - závin. Na podnosoch boli pripravené rôzne zákusky, ako mačacie oči, medvedie labky, medovníky a niekde známe bratislavské makové a orechové rožky. Cukrárenské výrobky sa vtedy málo používali, všetko sa pieklo doma. Ako nápoj sa podávalo víno a sladký karamelový likér, ktorý sa pripravoval len na Vianoce a nazýval sa ježiškový. Po večeri si rodina prezrela darčeky, ktoré boli pod stromčekom. Na druhý vianočný sviatok býval slávnostný obed, pečená hus alebo kačica, baranina, neskôr bravčové mäso. Pred Vianocami bývalo veľa zabíjačiek, takže o mäso nebola núdza. Na Vianoce bol každý doma. Bol to akýsi rodinný sviatok, na návštevy sa nechodilo. Až na svätého Štefana sa vinšovalo a vtedy bola aj prvá tanečná zábava - štefánska.

ZDENKA DANIŽOVÁ