Ivan Trimaj a Ernest Valko vyjadrili znepokojenie nad rozhodnutím Šafárikovho senátu a začali pripravovať stanovisko pod názvom Výpočet nesprávnych stanovísk a právnych záverov 1. senátu Ústavného súdu vedeného sudcom Šafárikom. Do našej uzávierky text stanoviska neautorizovali všetci autori. K rozhodnutiu senátu o nemožnosti meniť vydanú amnestiu pripomínajú, že nie je možné akceptovať spätnú účinnosť výkladu textu ústavy, ako to urobil Šafárik a spol. Tento návrh na výklad ústavy podali poslanci HZDS. Autori pripomínajú, že nie je možné konať podľa výkladu ústavy, ktorý v čase rozhodnutia Dzurindu o zrušení Mečiarových amnestií ešte neexistoval. Stanovisko vyvracia tvrdenia "šafárikovcov", že Dzurinda údajne nemal poverenie vykonávať právomoci hlavy štátu, a teda ani vydávať rozhodnutia o amnestii. Experti kritizujú, že Ústavný súd nemal tento návrh na výklad ústavy prijať na konanie, pretože poslanci neboli v tejto veci oprávneným subjektom, a preto nemohol medzi nimi a premiérom vzniknúť spor. V stanovisku expertov sa uvádza, že Svěchota nepodal sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia z trestného činu zavlečenia. Upozorňujú, že jeho sťažnosť na Ústavný súd nebola prípustná, pretože nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky. Odmietajú aj tvrdenia advokátov I. Lexu, ktorí hovoria, že rozhodnutie Šafárikovho senátu o Svěchotovej sťažnosti sa vzťahuje aj na ich klienta ako vedľajšieho účastníka konania. Podľa nich totiž Ústavný súd nemôže rozhodnúť nad rámec návrhu osoby, ktorá podala podnet.